Zo stodoly vytvorili charizmatické víkendové bývanie

15. januára 2016 7:50 Lucia Pristachová Hô-Chí Dano Veselský

na návšteve, tehlová architektúra, tehlové inšpirácie

Pred niekoľkými rokmi sa dvaja kamaráti Emil s Marošom rozhodli nájsť miesto, kde by sa mohli stretávať s priateľmi. Zdanlivo riskantnú investíciu vyvážilo skvelé miesto a až po pôjd preplnená stodola. Vďaka kráse starej tehly sa im z nej podarilo vytvoriť miesto, v ktorom je príjemne, ba čo viac...

Mohlo by vás tiež zaujímať

Bývalé stajne majitelia premenili na spoločný obývací priestor s kuchyňou.

Chalúpka s čarovnou obývačkou zo stajní

Moravská Vysočina len málokoho nechá chladným. Jej magický pôvab uchvátil aj rodinu...

Úplne noví víkendoví obyvatelia priniesli do dedinky obklopenej tatranskou prírodou čerstvý vietor, oživenie a susedia si to tu bez nich už ani nevedia predstaviť. A stodola? Tá sa stala nielen výletnou zastávkou ich priateľov z mesta, ale aj miestom na susedské mítingy či dedinské oslavy. Dobré vzťahy so susedmi sa rozhodli utužiť. Plot, lemujúci ich pozemok, zmizol a dvere tak zostali otvorené pre nových priateľov. Už si nemusia kričať cez ploty. Kričia si len tak, lebo ich to baví.

Pôvodne mala stodola troje drevené vráta. Mariánovi však stačili jedny, a tak mu zbúraním ďalších dvoch vznikol otvorený priestor na podstrešné garážovanie alebo letné posedenie.

Všetko alebo nič

Po otvorení stodolových vrát sa ocitnete v úplne inom svete. Veci tu prítomné sú povýšené z nepodstatných gýčov na súčasť priestoru, v ktorom sa takto stretávajú rôzne generácie. Maroš zachraňuje staré predmety, aby im dal šancu na nový život. Špecializuje sa na všetko, čo už iní nepotrebujú. V stodole konzervuje príbehy obsiahnuté vo veciach, ktoré mu sem nosia známi, priatelia, susedia, ba čo viac, neváha pre ne cestovať niekoľko desiatok kilometrov. Maroš sa drží jednej zásady: všetko sa raz na niečo zíde. Spoločne s Emilom oklamali dokonca samotnú stodolu – zabudla, že je stodolou. Oklamali aj veci v nej, ich tajný život a históriu spätne neskúmajú. Dostávajú príležitosť ukázať sa v úplne inom – novom svetle, i keď tajomno si neustále nesú so sebou. Akoby boli vďačné za šancu, ktorú dostali, a rozhodli sa všetko majiteľom oplatiť. Zo stodoly tak vytvorili fascinujúci a láskyplný priestor.

Základnými ingredienciami stodolového kokteilu sú: stará tehla, tvorivosť, nadšenie, štipka nostalgie a veľa, veľa, veľa vecí.

Mohlo by vás tiež zaujímať

Majiteľov spočiatku potrápilo hľadanie vhodnej stavebnej firmy. Nakoniec objavili lokálnu spoločnosť Stavex, ktorá im veľmi pomohla aj svojimi znalosťami pôvodných techník. „Išli by sme s nimi aj do ďalších projektov,“ dodáva autor návrhu.

Zo skladiska sena vykúzlili pôvabný víkendový domček

Majitelia a zároveň architekti sa pustili do odvážnej rekonštrukcie starej stodoly, ktorá si...

Práca ako radosť

„Všetko, čo sme v stodole našli, sme použili na jej rekonštrukciu. A bolo toho veru dosť,“ spomína Maroš. Dvoje vráta vedúce do tmavého stodolového priestoru pod taktovkou premýšľajúceho majstra Maroša zanikli. Dal tak príležitosť vyniknúť novej otvorenej predsieni. Po otvorení stodolových vrát máte pocit, že ste sa ocitli v inom svete. Lásku k tomuto miestu cítiť z každého rohu, z každej steny. Stodola sa stala nevyčerpateľnou studnicou nápadov. Možno sa v nej neustále realizovať, čo Marošovi prináša každodenné potešenie: „Prichádzam sem každý deň pred prácou aj po nej, aby som tu vytvoril niečo nové.“ Keď v škole, v ktorej vyučuje, vymieňali okná, ozval sa v ňom záchranár starých vecí, a tak si okná odviezol do stodoly. Vďaka jeho šikovným rukám sa priestor po osadení okien rozjasnil, doslova núti všetkých svojich návštevníkov dívať sa na zelenú kulisu a množstvo kvetov, ktoré si odovzdávajú vegetačnú štafetu od jari až do neskorej jesene.

* článok pokračuje pod formulárom *

Stodola sa v letných mesiacoch otvára slnku, ale aj kvetinovej paráde, ktorá ju po celom obvode obklopuje.

Sused na nezaplatenie

Ako sa vraví, susedov si nevyberáš. Maroš s Emilom by toho svojho nevymenili. Vďaka jeho nápadom a pracovnému entuziazmu zrealizovali majitelia stodoly množstvo plánov, s ktorými ani sami nepočítali. Vďaka susedovej zhovorčivosti a ochote pomôcť vznikol napríklad otvorený kozub v strede stodolovej miestnosti. „Počas spoločných rozhovorov so susedom nám niečo napadne a väčšinou nečakáme ani do ďalšieho dňa. Začneme hneď v tom momente.“

Ešte v ten večer, ako sa zrodila myšlienka stodolového grilu, sa začalo s jeho výstavbou. Obrí digestor bolo treba na mieru objednať a nainštalovať s ešte obrejším odhodlaním.

Miesto na sny

Stodola má dve úrovne – prvá je hlavná obytná plocha a do druhej sa dostanete, ak prekonáte strach z drevených rebríkov. Tu sa nachádza veľký otvorený priestor, ktorý onedlho bude slúžiť na spanie. Na podkrovie si ale ešte nejaký čas počkáme. Potom sa znovu vydáme do podtatranskej dedinky, do domu so stodolou, akú nenájdete v žiadnej rozprávke.

Tu nájdete reportáž z druhej návštevy v stodole