1. Najdôležitejšie je poznať stavebné podložie
Podložie alebo základová pôda tvoria neoddeliteľnú súčasť konštrukcie stavby a prvoradou úlohou každej stavebnej konštrukcie je spoľahlivé plnenie funkcií, na ktoré boli vytvorené. Ak však nie sú známe vlastnosti a zloženie podložia, nie je možné správne navrhnúť základovú konštrukciu a už vôbec nie v náročných podmienkach. Spôsob založenia, aj keď závisí predovšetkým od inžinierskogeologických podmienok lokality, nie je spojený iba so statickými problémami.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
2. Prieskum sa oplatí
Zakladanie stavby si vyžaduje v prvom rade podrobný prieskum a sondu podložia. Aj zdanlivo bezproblémová zóna totiž môže prekvapiť rôznorodým zložením základovej pôdy. Ak sa obávate sumy za prieskum veľkými strojmi, pri stavby rodinného domu úplne postačí prieskum pomocou malých ručných prenosných prístrojov, malej sondy, ktorá sa kladivom zahĺbi 2 až 3 metre do zeme.
3. Inžinierskogeologické mapy nie sú na parádu
Pre územie Slovenska sú vypracované inžiniersko-geologické mapy, ktoré podrobnejšie znázorňujú všetky dôležité zložky prírodného prostredia konkrétneho územia, napríklad geodynamické javy (seizmicitu, svahové pohyby, krasové procesy, erózie, spraše a podobne), a s tým spojenú rizikovosť územia. K dispozícii by mali byť na stavebnom úrade. Na základe nich by vás mal úradník na stavebnom úrade upozorniť na skutočnosť, že ide o problematickú zónu a bolo by vhodné obrátiť sa na odborníkov.
4. Dajte na rady susedov
Počiatočný balík informácií o pozemku je dobré doplniť aj informáciami od miestnych obyvateľov. Keďže na danom mieste žijú dlhodobo, môžu poznať špecifiká pozemku a prípadne aj jeho terénne úpravy v ostatných desaťročiach.
* článok pokračuje pod formulárom *
5. Nevyspytateľná voda
Problémom číslo jeden pri zakladaní stavieb je prítomnosť vody (spodnej alebo povrchovej). Netýka sa len stavieb v povodňových oblastiach, ale aj na svahu či na rovine. Pri výstavbe na akomkoľvek svahu je najdôležitejšie odvodnenie pozemku, teda usmernenie toku podzemnej vody tak, aby nepodmývala základovú pôdu a neposúvala ju z kopca.
6. Pozor na spraše
Komplikáciu pri zakladaní stavby môžu spôsobiť aj takzvané spraše, ktoré pokrývajú asi desatinu územia Slovenska. Ide o piesok nafúkaný vetrom, ktorý je usadený na inom mieste. Zrnká tohto piesku sú obalené napríklad mangánom, horčíkom, vápnikom alebo železom, táto zmes sa spolu stmelí a vytvára pevnú vrstvu. Počas silnejších dažďov sa však môžu tieto spraše rozpustiť a vrstva usadeniny sa prepadne. Nie je to neriešiteľný problém, pomôže napríklad zakladanie stavby na pilótach.
7. Skala nemusí byť prekážkou
Aj predstava bývania v hrade na skale je celkom reálna, samozrejme, nie celkom lacná. Na jednej strane je skalný podklad takmer ideálnym podložím – je v podstate nestlačiteľný a má najväčšiu únosnosť. Vzniká tu však problém s umiestnení stavby do takéhoto podložia. Výkopové jamy sa hĺbia rozrušovacími prostriedkami, čím sa môže narušiť celistvosť skaly a môžu vzniknúť nebezpečné trhliny.
8. Prejdite vode cez rozum
Báť sa nemusíte ani bývania v zaplavovaných oblastiach, prípadne na brehu rieky či jazera. Aj táto dilema je celkom komfortne riešiteľná, zabudnite ale na svojpomocnú výstavbu a zverte stavbu do rúk odborníkov. Vzdať by ste sa mali pivníc a vhodné je, ak aj prízemné podlažie vyvýšite nad úroveň okolitého terénu. Nevyhnutnosťou sú stavebné materiály, ktorých vlastnosti sa pôsobením vody nemenia, a zabezpečenie stability objektu počas povodne.
Mohlo by vás tiež zaujímať: