Z histórie Spišskej Kapituly
Pôvodne samostatná obec Spišská Kapitula je od roku 1948 mestskou časťou Spišského Podhradia. Je cirkevným mestečkom ležiacim na kopci. Vyvinula sa v 12. storočí okolo kostola, od polovice 13. storočia bola sídlom spišského prepošstva, kapituly a vierohodným miestom. V rokoch 1662 až 1665 ju obohnali hradbami a vyvíjala sa ako mesto. Od roku 1776 bola sídlom spišského biskupstva. Po stáročiach sa ustálil počet domov (asi 30) a obyvateľov (250 až 300). Tvorili ho členovia kapituly a služobníctvo. Domy sú sústredené po oboch stranách jedinej ulice, zakončenej dvoma bránami.
Spišská Kapitula je mestská pamiatková rezervácia a v roku 1993 bola zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Dominantnou stavbou Spišskej Kapituly je neskororománska Katedrála sv. Martina z rokov 1245 až 1273 s dvoma vežami. Svätyňa a loď sa rozšírili gotickými prístavbami (Kaplnka Zápoľského). Katedrála má veľmi cenný interiér – najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky, kalichy, zvony a pod. Fresky z roku 1317 znázorňujú korunováciu kráľa Karola Róberta. Je tu aj najstaršia známa románska plastika na Slovensku – Leo albus.
V Spišskej Kapitule sa nachádza neskororenesančný biskupský palác z roku 1652 s barokovou úpravou, veža s hodinami z roku 1739 a budova seminára, pôvodne gotická, neskôr renesančne a barokovo upravená. Ďalej sa tu zachovali hradobný múr s Dolnou a Hornou bránou a kanónie.
Kanónie boli obydliami kanonikov a rozkladajú sa po oboch stranách cesty vedúcej od katedrály smerom k dolnej bráne. Sú to domy postavené samostatne na pomerne veľkých parcelách spolu s ďalšími budovami. Zástavba parcely zvyčajne vyzerala takto: v hlavnom dome býval kanonik, vo vedľajšom dome, spojenom s hlavným múrom s bránou bývala čeľaď. Parcelu ukončovali sýpky a hospodárske budovy. Väčšina kanónií má gotický základ a prebudované boli v renesančnom štýle. Definitívnu podobu dostali barokovou úpravou , ktorá sa najviac prejavila na vonkajšom obraze mestečka – na šindľových manzardových strechách a úpravách fasád, často ozdobených plastikami. Jednou z takýchto kanónií je aj Kolpingov dom.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
* článok pokračuje pod formulárom *
Záhrada
„Záhrada Kolpingovho domu je záhradou klasického typu, ktorá sa buduje pri objekte slúžiacom ako hotelové zariadenie. Interiér hotela je zariadený v štýle „staré dobré časy“, preto sme v tejto atmosfére pokračovali aj pri návrhu exteriéru,“ hovorí jeden z tvorcov návrhu záhrady – Ing. arch. Michal Preiss, ktorý sa podieľal na obnove záhrady.
Kulisa historických budov vytvára záhrade s klasickým pôdorysom pôsobivé pozadie. Krajinní architekti pri rozčlenení celkovej plochy rešpektovali skutočnosť, že záhrada slúži na komunikáciu medzi parkoviskom a hotelom, seminárnymi miestnosťami a hotelom, na relax ubytovaných – prechádzky, vyučovanie či hry – šach a kolky, ako aj na reštauračné služby v záhrade. Predná časť – nádvorie s krížovou dispozíciou je potenciálnym hľadiskom na koncerty, divadlá a iné podujatia pre veľký počet ľudí, ktoré však ani pri malej návštevnosti nepôsobí ako zhromaždisko.
Zadná časť – trávnatá lúka sa dá využiť na športové podujatia a kolektívne hry. V záhrade sa ešte nachádzajú rôzne zákutia a odpočívadlá, fontány a malé umelecké diela od akademického sochára Vladimíra Oravca, vďaka ktorým záhrada pôsobí komorne a zároveň adekvátne k nádhernému a vznešenému prostrediu Spišskej Kapituly.
Tehla
Záhradné konštrukcie – oporné múriky, teleso fontány a dlažba terasy a hlavných komunikácií sú vybudované z tehly, ktorá svojou farebnosťou podčiarkuje cielenú atmosféru. Obvod záhrady kopíruje v jemných krivkách vysoká i nízka, prevažne listnatá zeleň, v kontaktných miestach doplnená kvitnúcimi druhmi rastlín.
Hlavnou snahou, zámerom záhradných architektov bolo spríjemniť potenciálnym návštevníkom Spišskej Kapituly a Kolpingovho domu ich pobyt tak, aby v nich ešte dlho po návšteve zostal pocit spirituality z tohto „slovenského Vatikánu“.