Mohlo by vás tiež zaujímať
Niektorí ľudia sa už pri predstave stavebného martýria trasú hrôzou. Naopak, pre iných je vlastný dom akýmsi vyústením celoživotného snaženia po hmotných statkoch. Aj úspešní stavitelia však väčšinou neradi spomínajú na proces výstavby a radšej sa tešia, že to najhoršie majú za sebou a môžu si užívať bývanie v novom. No sú aj takí, ktorí si po výstavbe prvého domu povedia, že sú už dostatočne poučení na to, aby pri stavbe druhého neopakovali svoje chyby, ale aby naopak využili svoje skúsenosti, architekta, financie aj pozemok čo najlepšie. „Prvý dom sme však stavali za úplne iných podmienok,“ spomína pán domáci a pridáva ďalšie veľmi racionálne odôvodnenie svojho nezvyčajného postupu. „Nie je za tým žiadna obsesia. Kedysi sme stavali pre veľkú rodinu, dnes už naše deti išli vlastnou cestou a nám bol veľký dom nanič.“ Po skúsenostiach z nedávnej minulosti, keď rodičia vlastnými rukami postavili veľký dom pre svoje deti, v ktorom však na staré kolená blúdili osamote, pôsobí tento prístup veľmi osviežujúco. Aj preto sa rozhodli prvý dom predať a postaviť si nový, taký, ktorý by lepšie vyhovoval ich aktuálnym potrebám a moderným stavebným trendom.
Druhý už na kopci
Na svoj druhý staviteľský pokus si vybrali pomerne náročný terén. „Stavebný pozemok leží na prudkom južnom svahu s prístupom zo severnej strany. Územie je zviazané dosť prísnou reguláciou, ktorá obmedzuje výstavbu rodinných domov tým, že musia mať sedlovú strechu postavenú tak, aby jej hrebeň bol otočený kolmo na prístupovú komunikáciu,“ opisuje architekt Michal Rosa, ktorý je spolu s manželkou podpísaný pod návrhom domu.
Z pozemku je výhľad na celý Trutnov a vďaka prudkému sklonu je veľmi nepravdepodobné, že by do tohto výhľadu pribudol v budúcnosti nejaký dom v susedstve. „To by musel byť vežiak,“ hovorí Michal Rosa. Majitelia našli aj ďalší praktický argument v prospech strmej parcely: „Je to oveľa bližšie do centra a dostanem sa tam aj pešo,“ pochvaľuje si domáca pani.
O hľadaní architekta
Cez dom nás sprevádzajú spoločne – majitelia aj dvojica architektov. Vidieť, že po výstavbe nie úplne typického domu sa spolu nielen rozprávajú, ale, že vzťah zákazník – klient napriek generačnému rozdielu funguje aj mimo sedenia nad plánmi výstavby. Pritom ich spolupráca sa začala takmer náhodou. „Obrátil som sa na jedného známeho trutnovského architekta, ktorý mi priamo povedal: ‚Ja som svoje nápady už vyčerpal. Ak chceš niekoho, kto má čerstvú hlavu, obráť sa na Michala Rosu‘ A mal pravdu,“ spomína domáci pán. Dom je navzdory spomínanej prísnej regulácii pomerne neobvyklý.
Na zaujímavé stretnutie s investorom spomína aj architekt. „Málokedy sa vám stane, že dostanete ako dôležitú súčasť zadania umiestnenie krytej vírivky,“ usmieva sa architekt. Summa summarum zneli požiadavky na stavbu takto: Vyriešiť funkčný dom pre dvojčlennú domácnosť s požiadavkou, aby záhrada nadväzovala na obytné priestory domu. Navrhnúť zastrešenie vonkajšej vírivky tak, aby bolo súčasťou hmoty domu a nie iba pridanou pergolou. A nakoniec, pretože títo klienti sú v uvažovaní vždy o krok vpred, dostali architekti aj úlohu vytvoriť svojím architektonickým riešením pridanú hodnotu objektu, ktorá v prípade predaja zvýši cenu a likviditu nehnuteľnosti.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Svoj cieľavedomý prístup preukázali investori už počas výberu pozemku. „Málokedy sa stáva, že by za nami prišli klienti ešte pred tým, než kúpia pozemok. Riešili sme štúdiu na vyhliadnutý pozemok, ale k jeho kúpe došlo, až keď sme sa štúdiou uistili, že požiadavky a predstavy investorov je na ňom možné realizovať. Ďalšou výhodou bolo, že majitelia zvolili pozemok, ktorý je situovaný na juh od obslužnej komunikácie,“ opisuje Michal Rosa. Vďaka tomu sa dajú vstupy a parkovanie alebo garáž umiestniť na najmenej cenenej časti pozemku a záhrada tak získa veľkorysú južnú časť parcely.
Obmedzenia, ktoré určili tvár domu
Na prvý pohľad to nebola úplne šťastná zákazka, pretože ju obmedzovala prísna a pritom zbytočná regulácia. Michal Rosa tvrdí: „Šikmá strecha, orientácia hrebeňa? Keď sa poobzeráte dookola, uvidíte, že v minulosti vyrástol na kopci nejeden dom so strechou plochou a krajine to iba prospelo. Tu boli skostnatené požiadavky trochu nezmyselné.“ Druhou bariérou bol skúsený klient s jasnou predstavou o svojom budúcom bývaní. Dá sa tu vôbec nájsť priestor na kreativitu?
* článok pokračuje pod formulárom *
„Práve to sme očakávali od architekta,“ tvrdia majitelia. Manželia Rosovci však zobrali limity ako výzvu. „Ako základ sme zvolili dva kvádre, ktoré ležia na sebe a čiastočne sa prekrývajú. Vrchný kváder má požadovanú šikmú strechu. Táto kompozícia je aj reakciou na svahovitý pozemok a na predpokladanú prevádzku. Vstup je z úrovne ulice priamo na druhé nadzemné podlažie.“ Na prvý pohľad tak dom klame telom – jeho neveľká hmota dáva pri pohľade z ulice iba tušiť, čo sa ukrýva vnútri.
„Základnou myšlienkou bol kontrast dvoch hmôt, a to nie iba ich vzájomnou polohou, ale i rozdielnym materiálovým riešením. Kombinácia obkladu z neomietanej tehly a bielej omietky jasne signalizuje, že ide o moderný mestský dom,“ tvrdí dvojica architektov.
Dom v kocke
Autori projektu: Rosa – architekt, Ing. arch. Martina Rosová, Ing. arch. Michal Rosa
Projekt: jún 2009 – júl 2010
Realizácia: august 2010 – jún 2012
Zastavaná plocha: 150 m2
Plocha pozemku : 850 m2Zvislé konštrukcie – z tehlových blokov doplnené kontaktným zatepľovacím systémom
Strop a schodisko – železobetónové
Sedlová strecha – väznicová sústava
Fasáda – obklad lícovými páskami, silikónová omietka
Krytina strechy – hliníkový falcovaný plech Prefalz
Okná – SAVA, drevené, lakované z europrofilov, izolačné trojsklá
Oplotenie – podmurovka zo železobetónových na mieru odlievaných dosiek Prefa, plotové dielce a zábradlie – z hliníkových profilov, lakované Batima
Interiér – obklady a dlažby Keope, kuchynská linka Hanák, vybavenie kúpeľní – Riho
Vírivka a to ostatné
Druhé nadzemné a zároveň vstupné podlažie sa využíva menej, slúži najmä hosťom. Nachádza sa tu aj pracovňa. Majitelia bývajú predovšetkým na spodnom podlaží, ktoré má priamy kontakt so záhradou. Architekti navrhli spodné podlažie vo dvoch úrovniach, čo je jednak malým architektonickým prejavom úcty k loosovským princípom, a jednak tu zohrali úlohu aj praktické dôvody – ide o ideálny spôsob, ako oddeliť súkromnú zónu spálne a kúpeľne od záhrady. Obývačka s kuchyňou však so záhradou komunikujú naplno. Popri obligátnom vstupe a veľkoformátovom okne mysleli architekti aj na také detaily, akým je podlaha obývačky. „Prepojenie so záhradou bolo pre majiteľov mimoriadne dôležité,“ vysvetľujú. „Preto sme zvolili dlažbu. Vzhľadom na to, že vírivka sa využíva veľmi často, je dôležité mať v obývacej izbe povrch, ktorý znesie i mokrú prevádzku.“
Presah vrchného podlažia tvorí už spomínané zastrešenie a tienenie priestoru vírivky. Neveľký bazén je už celý vystavený slnku.
Mohlo by vás tiež zaujímať
O energiách a ich šetrení
„Ako som už hovorila, náš prvý dom bol odrazom doby, v ktorej bol postavený. Teraz sme chceli stavbu, ktorá bude, pokiaľ ide o náklady na prevádzku, rozumnejšia,“ hovorí domáca pani, zatiaľ čo otvárame dvere do technickej miestnosti. Michal Rosa dopĺňa: „Ale zasa žiadne nízkoenergetické štandardy za každú cenu, stavali sme ‚rozumný dom‘.“ Zateplený je polystyrénom, pretože sa lepšie hodil na miesta, kde sú múry v kontakte so svahom.
O tepelnú pohodu sa stará tepelné čerpadlo s plošným kolektorom. V dome je podlahové vykurovanie, čo si zaslúži ocenenie najmä v obývačke a kúpeľniach. Ako jeden z dôvodov tohto riešenia sa opäť spomína často skloňovaná vírivka. „Využívame ju celoročne. Každý, kto má virivku, vie, že ohriať vodu v nej stojí nemalé peniaze. Vďaka tepelnému čerpadlu to nemusíme až tak riešiť,“ vysvetľuje investor. Majitelia si dovolili aj „luxus“ nepripojiť sa na plynovú prípojku, ktorá je na pozemku.
V detailoch
Celková podlažná plocha domu nie je veľká. „S plochou 150 m² sme nemuseli riešiť stavebné povolenie a zmestili sme sa tak do ohlasovacej povinnosti na stavbu,“ upresňuje architekt. Obývačke, opticky aj plošne pridáva už zmienená záhrada s terasou. Oceňujeme zahĺbenie stavby do zeme a v interiéri napríklad zaujímavú prácu s formátmi dlažby a obkladov v kúpeľniach alebo svetelnú rímsu, akýsi patent Rosovcov na osvetlenie izieb. Mierne neprakticky sa javí nadbytočná bariérovosť bývania v spodnom podlaží. Oceňujeme aj ekologický a ekonomický dopad technologického riešenia. Keď už je srdcom domu energetický žrút v podobe vírivky, tak nech je jej obsluha nenáročná a ekonomicky znesiteľná. Úplne nás však dostal výhľad. Môžete sa v ňom „pokochať“ aj vy – vďaka priloženým fotkám. Jediné, čo vám nedokážeme sprostredkovať, je kombinácia unikátneho výhľadu, o ktorý sme sa delili s párikom hrdličiek, a nôh namočených v chladivej vode bazéna. Zážitok z Trutnova preto rozhodne považujeme za osviežujúci.
Celá galéria: