Prírodné zákony
Nízkoenergetické a pasívne domy nie sú žiaden zázrak, žiadna stavebnícka anomália. Je to, naopak, návrat (aj keď na vyššej technickej úrovni) k podstate, ktorou sa to všetko začalo. Ľudia si už odpradávna vyberali na stavbu domu miesta, na ktorých príroda poskytovala ochranu pred zimou s dostatkom svetla a teplých slnečných lúčov. Teda plochy zo severu chránené a z juhu otvorené. Už záležalo len na šikovnosti človeka, ako na takomto ideálnom stavenisku ponúkané možnosti využije a premietne do stavby svojho domu tak, aby ho pred hnevom prírody chránil, ale jej láskavej a teplej náruči sa otváral. Dnes, tak ako v minulosti, platia tie isté prírodné zákony. Ak chcete postaviť dom s malou energetickou spotrebou, musíte sa s prírodou skamarátiť, všímať si ju, spoznať ju a potom využiť, čo dobrovoľne ponúka a pripraviť sa na jej nepriazeň. Malé nároky na energiu nízkoenergetických a pasívnych domov nespočívajú v zložitých technológiách, ale naopak len v pasívnom postávaní na tom správnom mieste, správne natočený, správne tvarovaný a dostatočne „oblečený“.
Ako nájsť správny pozemok
Koľko ľudí, toľko chutí. Pre každého je „správne miesto“ niekde inde. Pri dnešných materiálových a technologických možnostiach môžete postaviť energeticky úsporný dom všade. Niekde to ale môže byť komplikovanejšie z hľadiska architektonického návrhu, technicky náročnejšie, drahšie a s menšími možnosťami v prevádzke ušetriť nejakú-tú kilowatthodinu. Samozrejme, pri hľadaní miesta na život nemôžete prihliadať len na to, či sa tam bude dať postaviť dobrý energeticky úsporný dom. V hre sú aj iné aspekty, ktoré môžu v nemalej miere ovplyvniť cenu pozemku.
Klimatické podmienky
Na návrh veľmi dobrých nízkoenergetických a pasívnych domov (s mernou potrebou tepla na vykurovanie niekde okolo hodnoty 15 kWh/m² za rok) má veľký vplyv vonkajšia teplota a množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia počas zimy (na určenie mernej potreby tepla na vykurovanie a tepelných strát), ale aj v lete (na určenie tepelnej záťaže a potreby chladiť). Znamená to, že lokálne klimatické podmienky určujú, čo všetko vás bude jeho úspornosť stáť, do akej miery bude dom šetrný, ale aj ako by sa dala jeho úspornosť zvyšovať. Slovensko je z hľadiska klimatických podmienok veľmi rôznorodé a mohli by sme ho rozdeliť do troch základných oblastí. Južné a nížinné polohy (Bratislava, Hurbanovo, Piešťany), horské polohy (Žilina, Sliač) a vysokohorské polohy (Poprad, Tatry). Juh a nížiny Slovenska sú charakteristické miernymi zimami a letnými teplotami stúpajúcimi do závratných výšok. Veľké južne orientované okenné otvory majú preto len malý vplyv na pokles mernej potreby tepla na vykurovanie v zime, zato zvyšujú investičné náklady a možnosť vzniku problémov s letným prehrievaním objektu. Vďaka miernym zimám si môže architekt dovoliť navrhnúť aj rozsiahlejší objekt, a nemusí tak úzkostlivo strážiť metre štvorcové ochladzovaných plôch. Horské oblasti sú charakteristické nižšími priemernými teplotami a malým množstvom slnečných dní. V horách častejšie prší a v zime aj v lete sa tu stretávame s inverziou. Tu je veľmi komplikované pasívne získavať energiu slnka. Veľké okenné otvory môžu mať pri nedostatku slnka za následok skôr zväčšenie tepelných strát než zvýšenie tepelných ziskov, pričom orientácia objektu má v takomto prípade len malý vplyv na vylepšovanie mernej potreby tepla na vykurovanie. V takýchto chladných oblastiach sa musíte spoliehať len na veľmi kvalitný obvodový plášť, kompaktný tvar domu (najlepšie kocka) a optimalizáciu rozmerov okien tak, aby zabezpečili dostatok svetla a nespôsobovali príliš veľké tepelné straty. Vysokohorské oblasti Slovenska majú síce chladné zimy, ale na druhej strane dostatok slnečných dní počas celého roka. V zime sú na tom dokonca lepšie než juh a nížiny. Preto sa pri návrhu domu treba snažiť čo najviac využiť možnosť zimných pasívnych tepelných ziskov cez okná na južnej fasáde, ale zároveň brať aj ohľad na riziko letného prehrievania. Spolu so zväčšovaním okien musíte vylepšovať tepelno-technické vlastnosti ostatných obvodových konštrukcií a snažiť sa minimalizovať ochladzované plochy. Orientácia objektu tu má veľký vplyv na výslednú mernú potrebu tepla na vykurovanie. Rôznorodosť slovenskej krajiny je teda príčinou rôzneho prístupu k návrhu energeticky úsporných domov v jednotlivých oblastiach.
Čo si všímať
* článok pokračuje pod formulárom *
Len veľmi málo investorov sa snaží už pri výbere pozemku komunikovať s architektom a prihliadať na to, že túži po energeticky úspornom dome. Bolo by to ideálne, ale pozemok býva často dedičstvom po predkoch, obvykle pri jeho výbere uprednostňujeme iné kvality a parametre než možnosť postaviť nízkoenergetickú stavbu. Ak ale máte na výber z viacerých možností a zároveň chcete energeticky úsporný dom, začnite si všímať prírodu a blízke okolie. Zájdite na pozemok v rôznych obdobiach dňa, ak je to možné aj roka. Všímajte si, odkiaľ a kam putuje slnko a kedy a čím je vybrané miesto zatienené. Pri návrhu energeticky úspornej stavby je veľmi dôležitá jej orientácia na svetové strany. Ideálny je prístup na pozemok zo severu, aby bolo možné tým smerom orientovať vstupné a podružné priestory. Hlavná, spoločenská časť domu by sa mala veľkými okennými otvormi otvárať slnku. Zároveň si treba všímať aj čas oslnenia. Či vám z juhu nakoniec dom nezatieni nejaká susedná stavba, kopec či blízky les. Ideálny je mierny južný svah, ale koľko je takých miest? Informujte sa na miestnom úrade, aký rozvoj vybranej lokality sa predpokladá, aby ste mali predstavu, ako by to tam mohlo vyzerať za pár rokov a ako by okolitá zástavba mohla vplývať na množstvo slnečného žiarenia a teda aj energie na vašom pozemku. Všímajte si vzrastlú zeleň. Sedem metrov vysoká jedľa na pozemku je krásna dominanta, ale na rozdiel od vzrastlého javora vám bude tieniť aj v zime, keď budete slnečné lúče najviac potrebovať. Veľmi veterné miesta zaťažujú dom zvýšenou infiltráciou vzduchu, čo tiež môže ovplyvniť konečnú hodnotu mernej potreby tepla na vykurovanie a potrebné parametre obvodového plášťa. Samozrejme, je tu aj množstvo ďalších faktorov, ktoré síce nemajú vplyv na energetickú efektívnosť nového domu, ale určite ovplyvnia celkovú cenu navrhovanej stavby, jej konečnú podobu, a aj to, či na vybranom mieste budete nakoniec šťastní (rozmery a tvar pozemku, prístupové komunikácie, existencia inžinierskych sietí, miestne regulatívy, právne vzťahy, infraštruktúra, doprava v okolí a tak ďalej). Pretože parametre pozemku, ktoré by mohli ovplyvniť výstavbu energeticky efektívnej stavby, sú často pre laika ťažko postrehnuteľné, bolo by pre investora aj architekta najlepšie, keby konečný výber pozemku urobili spoločne.
Kompromisy
Len málo pozemkov má ideálne parametre a architekt, ktorý má skúsenosti s nízkoenergetickou výstavbou, sa vie s väčšinou problémov popasovať. Prináša to ale množstvo kompromisov zo strany investora, často zvyšovanie nákladov na stavbu a menšie energetické úspory počas jej prevádzky. Chladná lokalita, navyše, s nedostatkom slnka, znamená zvýšené požiadavky na kvalitu obvodového plášťa. Zlá orientácia vyvolá nutnosť rôzne tvarovať dom, aby bolo možné slnečné lúče čo najviac vychytať. Toto však nemusí byť vždy na škodu architektúry. Pri nedostatku slnka klesá efektívnosť rôznych technologických zariadení, ktoré slnečnú energiu využívajú. Zlé parametre pozemku môžu úplne znemožniť stavbu pasívneho domu.
Čo na to urbanizmus
Z uvedeného je jasné, že správna voľba pozemku má vplyv nielen na prevádzkové náklady hotového domu, ale aj na investičné náklady stavby a môže ich výrazne posunúť smerom dolu. Pri energeticky efektívnej výstavbe už nejde len o to, aby bolo zabezpečené hygienicky nutné a normou stanovené množstvo denného svetla a insolácie (preslnenia) obytného priestoru, ale aj o to, aby mal každý majiteľ domu možnosť využiť slnko na výrobu energie, či už pasívnymi alebo aktívnymi metódami. Na to sa zatiaľ u nás pri urbanistických návrhoch zóny neberie ohľad. Po prvé – norma to nevyžaduje a po druhé – ani samotní developeri netušia, čo všetko by mohli požadovať.
Slovensko to zatiaľ nerieši
K stavbe nízkoenergetických domov nás pomaly tlačí platná legislatíva, ale rozhodnutie stavať energeticky efektívny rodinný dom by malo vyplynúť zo životnej filozofie. Človek, ktorý nechce šetriť vo všetkých sférach svojho života, nemôže mať v konečnom dôsledku úsporné ani bývanie, a to bez ohľadu na mernú potrebu tepla na vykurovanie, ktorá bola stanovená v projekte. To, ako bude svet vyzerať za pár rokov, je ale našou spoločnou zodpovednosťou a s týmto počíta aj návrh solárnych miest. Mali by s tým začať počítať aj urbanisti pri návrhoch zón u nás.