Estetika prostredia
Vďaka svojmu špecifickému pohľadu si vytvorili príjemné prostredie, v ktorom sa estetika spája s pohodlným a zároveň praktickým zariadením. „Neinklinujeme ku konkrétnym štýlom. V interiéri sa snažíme o vytvorenie vlastných riešení s minimalistickým poňatím, ale iba do takej miery, aby domácnosť nepôsobila chladne a rezervovane. Z materiálov preferujeme drevo, pálenú tehlu, keramiku, mramor, ale aj egyptské a rímske sklo. Drevo vyhľadávame najmä preto, lebo byt pretepľuje. Kov kompozične aj funkčne radi kombinujeme s textilom. Zámerne sme použili jednotnú farebnosť stien. Vybrali sme starobielu – bielu lomenú jemným teplým tónom. Väčšinovo máme radi teplé odtiene, hoci našou najobľúbenejšou farbou je modrá, ktorá patrí do spektra studených odtieňov. Domácnosť má podľa nášho názoru pôsobiť jemne, čisto a pokiaľ možno vzdušne. V byte využívame takmer všetky výdobytky multimediálnej techniky. Kvalitné elektrospotrebiče v kuchyni a kúpeľni sú v súčasnosti samozrejmosťou. A sme priam závislí od prístrojov, ktoré sú schopné sprostredkovať hudbu. Okrem svetla a iných technických komponentov je práve hudba dôležitou súčasťou našej tvorby, keďže sa v našich obrazoch aj odráža. Milujeme anjelský hlas Lisy Gerrardovej, očarujúce tóniny Hansa Zimmera, Vangelisa, Oldfielda a mnohých ďalších. Ich skladby nás sprevádzajú pri duševných potulkách za krásnom. Hudba v nás umocňuje pokoj, bez ktorého nie je možné tvoriť.“
Nádych minimalizmu
Manželia pri zariaďovaní svojho domova stavili prevažne na čisté línie a hladké materiály. Inšpirovali sa minimalizmom. S dôrazom na filozofiu redukcie všetkého nepodstatného je pre tento štýl príznačné používať čo najmenej prvkov. Ide o minimum materiálov, foriem, detailov, ozdôb a farieb. Kvantita sa podriaďuje kvalite. Preto funkčný interiér, ktorého majitelia rezignujú na haldy nábytku, nie je síce ekonomicky úsporným riešením, ale zato estetickým prínosom pre domácnosť. Z dôvodu tvarovej čistoty, priamočiarosti a nevtieravej elegancie pôsobí dizajn s minimalistickým poňatím sviežo a vzdušne.
Naši hostitelia riešili svoj dvojpodlažný mezonetový byt sami aj dispozične. „Mali sme šťastie, že sme nehnuteľnosť kúpili ako holobyt. Vyhovovalo nám, že sme si sami mohli naplánovať priečky, veľkosti jednotlivých miestností a takmer celú dispozíciu. Spodné podlažie využívame ako spoločenskú zónu, zatiaľ čo na vrchnom je intímna a pracovná zóna. Terasa nám slúži od jari do jesene ako naša malá súkromná botanická záhrada. Pestujeme síce nenáročné rastliny, no o to bohatšie na zeleň. Kvety nám spríjemňujú život v byte a prepájajú nás s okolitou prírodou.“
Celá galéria:
* článok pokračuje pod formulárom *
Poetika i účelnosť
Dominantným prvkom spoločenskej zóny je obývacia izba. Veľkorysý priestor sa prakticky prepája s kuchyňou. Ich komunikácia, dizajnové a materiálové riešenia sú vo vzájomnej zhode. Interiér pôsobí rozľahlo, no funguje kompaktne a vytvára potrebné zázemie pre celú rodinu. Devízou bytu sú aj veľkoplošné okná, ktoré poskytujú interiéru dostatok svetla a slnka. Útulný nábytok, podlahy z prírodných materiálov a pohodlná sedacia súprava sú ladené v svetlých farbách. Dizajn spoločenskej zóny korešponduje so schodiskom, ktoré sa honosí drevom aj kovom.
Obydlie na prvý pohľad zaujme svojou striedmosťou. Možno povedať, že je ukážkou prepojenia poetiky a účelnosti v zariaďovaní.
O domácich
Pojem domov je pre Mariana Vidu a Melitu Gwerkovú umocnením súzvuku ich duší. Je to priestor, kde rozvíjajú svoju fantáziu, spokojnosť a lásku. Rodinné zázemie vnímajú ako šťastie, ktoré si nesmierne vážia a pokladajú ho za svoje bohatstvo. Výsledky práce oboch manželov sú ovenčené mnohými oceneniami. Ich obrazy sú ozdobou mnohých galérií a súkromných zbierok nielen vo väčšine európskych krajín sveta, ale aj v USA.
Rovnováha
Nové trendy v zariaďovaní interiérov sú tak trochu skladačkou, v ktorej všetko so všetkým súvisí. Ak sa v spoločenskej zóne preferujú subtílne nábytkové zostavy, vzniká potreba situovať väčšie úložné priestory do inej časti domácnosti. V tomto prípade si naši hostitelia zvolili priestory na vrchnom podlaží bytu. V spálni si tak obsadili celú jednu stenu od podlahy až po strop vstavané skrine. Ani tu však nič neponechali náhode. Okrem praktického vnútorného vybavenia skríň musel aj ich „obal“ spĺňať požiadavky harmónie. A tak sa posuvné dvere prispôsobili bledým odtieňom postele a nočných stolíkov. Vzdušnosť interiéru intímnej zóny dovolila prepašovať na stenu obrazy v inej, o niečo zemitejšej farebnej tónine. Tie spálňu obohatili o ďalší rozmer – estetickú kultivovanosť, ktorá v noci bdie nad snami manželov.