Tehla verzus drevostavba
Pre túto štúdiu sa použil projekt drevostavby, z ktorého bolo možné vďaka vyššej flexibilite murovacích prvkov spracovať projekt tehlového domu (konkrétne sa uplatnili tehly HELUZ Family 38 2in1). Tepelnoizolačné vlastnosti obálky boli nastavené čo najpodobnejšie možnostiam jednotlivých konštrukčných systémov. Následne boli vypracované LCA modely (týkajúce sa celého životného cyklu, pozn. red.) oboch stavieb a modely prevádzky domov na obdobie 10, 20, 40 a 50 rokov.
Aké sú dopady obidvoch typov stavieb?
Zistilo sa, že z hľadiska konštrukčných systémov má drevostavba vyššie environmentálne dopady takmer vo všetkých kategóriách s výnimkou kategórie dopadu globálneho otepľovania a kategórie dopadu sladkovodnej ekotoxicity. Ak sa využijú stavebné materiály po demolácii budov a energeticky sa zužitkujú drevené súčasti, sú environmentálne dopady v súčte výstavby a demolácie pre oba typy budov podobné.
Tabuľka 1: Výsledky indikátorov kategórií dopadu jednotlivých fáz životného cyklu drevostavby. Záporné hodnoty značia environmentálny benefit získaný napríklad recykláciou odpadov či využitím odpadovej energie.
Typ domu | Drevostavba | ||||
Fáza | Stavba | Demolácia | Doprava | Prevádzka | Spolu |
Úbytok abiotických surovín (ADP elements) [kg Sb ekv.] | 1,39 | -0,1 | 0 | 0,08 | 1,37 |
Úbytok fosílnych surovín (ADP fossil) [MJ] | 447000 | -115000 | 5520 | 3790000 | 4120000 |
Acidifikácia (AP) [kg SO2 ekv.] | 112 | -49,9 | 0,95 | 1020 | 1090 |
Eutrofizácia (EP) [kg PO43- ekv.] | 12,6 | 0,27 | 0,23 | 94,2 | 107 |
Sladkovodná ekotoxicita (FAETP inf.) [kg DCB ekv.] | 416 | -22,7 | 2,19 | 497 | 892 |
Globálne otepľovanie (GWP 100 let) [kg CO2 ekv.] | 13400 | 14100 | 400 | 382000 | 410000 |
Humánna toxicita [kg DCB ekv.] | 22600 | -1080 | 8,25 | 11900 | 33500 |
Úbytok stratosférického ozónu (ODP) [kg R11 ekv.] | 0,000275 | -0,00086 | 0 | 0,000001 | -0,000584 |
Vznik fotooxidantov (POCP) [kg C2H4 ekv.] | 12,1 | -2,88 | -0,31 | 80,9 | 89,7 |
Pôdna ekotoxicita (TETP inf.) [kg DCB ekv.] | 205 | 43,4 | 0,66 | 233 | 482 |
Tabuľka 2: Výsledky indikátorov kategórií vplyvu jednotlivých fáz životného cyklu tehlového domu. Záporné hodnoty značia environmentálny benefit získaný napríklad recykláciou odpadov či využitím odpadovej energie.
Typ domu | Tehlový dom | ||||
Fáza | Stavba | Demolácia | Doprava | Prevádzka | Spolu |
Úbytok abiotických surovín (ADP elements) [kg Sb ekv.] | 1,05 | -0,08 | 0 | 0,07 | 1,04 |
Úbytok fosílnych surovín (ADP fossil) [MJ] | 431000 | -27000 | 7440 | 3290000 | 3700000 |
Acidifikácia (AP) [kg SO2 ekv.] | 98,7 | -8,41 | 1,28 | 890 | 982 |
Eutrofizácia (EP) [kg PO43- ekv.] | 12,4 | 1,67 | 0,31 | 81,9 | 96,3 |
Sladkovodná ekotoxicita (FAETP inf.) [kg DCB ekv.] | 486 | -0,42 | 2,95 | 432 | 920 |
Globálne otepľovanie (GWP 100 let) [kg CO2 ekv.] | 26600 | 7390 | 540 | 333000 | 367000 |
Humánna toxicita [kg DCB ekv.] | 20700 | -300 | 11,1 | 10400 | 30800 |
Úbytok stratosférického ozónu (ODP) [kg R11 ekv.] | 0,000112 | -0,0003 | 0 | 0,000001 | -0,000188 |
Vznik fotooxidantov (POCP) [kg C2H4 ekv.] | 7,34 | -0,45 | -0,42 | 70,3 | 76,8 |
Pôdna ekotoxicita (TETP inf.) [kg DCB ekv.] | 166 | 69,3 | 0,89 | 202 | 439 |
Prevádzka budovy je rozhodujúca
Ako je vidieť z predchádzajúcich tabuliek, najväčšiu úlohu v dopadoch budov na životné prostredie zohráva ich prevádzka. Ukazuje sa, že na konci modelovaného obdobia, t. j. po 50 rokoch, predstavujú emisie skleníkových plynov z vykurovania budov elektrokotlom až 90 % celkových emisií skleníkových plynov. Z tohto dôvodu sú kľúčové tepelnoizolačné vlastnosti obálky budovy, ktoré bezprostredne súvisia s prevádzkovými emisiami, a nie materiálová skladba plášťa budovy. Treba dodať, že vysoké emisie skleníkových plynov z prevádzky budovy sa môžu razantne znížiť pomocou tepelného čerpadla. Tento zdroj zníži dopady na životné prostredie zhruba na štvrtinu.
* článok pokračuje pod formulárom *
Tehla je ekologický materiál
Ak však posudzujeme budovu z tehál, t. j. materiálu s dlhšou životnosťou ako 50 rokov, po dobu 100 rokov získava táto budova nepopierateľnú výhodu v nižších environmentálnych dopadoch, pretože nie je potrebné nič búrať, znovu stavať a na konci životného cyklu opäť búrať. V tomto prípade potom „zjavne“ neekologický stavebný materiál v celkovom súčte všetkých vyššie uvedených fáz a po 100 rokoch prevádzky vykazuje celkové emisie skleníkových plynov dokonca o 20 % nižšie ako dve po sebe postavené drevostavby. Navyše, pre užívateľov tehlovej stavby tu odpadá investícia do novej budovy po 50 rokoch a vzniká tak významná finančná úspora.
Zastavaná plocha využitá na maximum
Pri súčasnom ročnom tempe obnovy bytového fondu na úrovni 1 % dáva zmysel stavať a renovovať budovy s minimálnou životnosťou 100 rokov. Malo by teda byť v našom záujme sústrediť sa na podporu znižovania energetickej náročnosti budov, a nie iba na ich materiálovú základňu. Pretože, ako sme ukázali vyššie, vyberať konštrukčný systém iba podľa množstva emisií skleníkových plynov spojených so stavbou budovy je príliš zjednodušujúce a neobjektívne.
S ohľadom na ochranu pôdneho fondu a tiež s ohľadom na dostupnosť bývania by sme mali maximálne využívať zastavanú plochu budovy a stavať poschodové budovy. Nie všetky konštrukčné systémy nám to však dovoľujú, ale pri návrhu udržateľnej budovy by všetko vyššie menované malo byť zohľadnené.
* Posouzení životního cyklu dřevostavby a cihlového domu, Doc. Ing. Vladimír Kočí, PhD., MBA a Bc. Juraj Petrík, 2018
Mohlo by vás zaujímať