Pálená tehla v hlavnej úlohe
Dobrá správa je, že vodojemy na Žlutém kopci v Brne dnes môžu návštevníci obdivovať v ich plnej kráse. A my sme ich navštívili tiež. Keď vstúpite do útrob niekdajších vodných nádrží, cítite sa ako v inom svete – akoby ste sa preniesli do deja nejakého fantasy filmu, interiéru mysterióznej podzemnej katedrály. Prečo však boli vybudované presne takýmto spôsobom? Svoju rolu v tomto príbehu zohrala aj samotná pálená tehla. Poďme však pekne po poriadku.
Vitajte v moravskom Manchestri
Priemyselná revolúcia sa plne prejavila aj v Brne. Už od 18. storočia sa tu rozvíjal textilný priemysel, vďaka čomu mestu časom prischla prezývka moravský (resp. rakúsky) Manchester. Industriálny rozvoj vcelku logicky priťahoval do mesta čoraz viac ľudí, ktorí sa sem sťahovali za prácou. Spolu so vzrastajúcou populáciou sa začala rozrastať aj mestská infraštruktúra, vrátane ciest a nových domov, z ktorých vznikali celé robotnícke kolónie. Vodovod s kvalitnou a čistou vodou sa pre fungovanie miestneho obyvateľstva i samotného priemyslu stal nevyhnutnosťou.
Výstavba podľa londýnskeho vzoru
Brno využívalo najmä vodu z tamojšej rieky Svratky, a to vďaka Pisáreckému vodovodu. To bohužiaľ nestačilo na pokrytie potrieb mesta, a tak v roku 1863 vypísali súťaž na nový vodovod pre Brno. Po šiestich rokoch vybrali víťaza, ktorým sa stal známy londýnsky staviteľ Thomas Docwry. Mesto si ho zvolilo najmä vďaka bohatým skúsenostiam s výstavbou vodojemov v Londýne. Stavba úpravne vody na Žlutém kopci odštartovala na jeseň roku 1869 a na jej budovanie sa využili výlučne tehly (pálené priamo v Brne).
Pozoruhodné je, že konštrukcia vodojemov sa úplne zaobišla bez akejkoľvek ocele, dreva či železobetónu. Práve z toho dôvodu však Docwry musel navrhnúť rôzne druhy zaklenutí, ktoré zanechávajú pôsobivý sakrálny dojem a obraz akéhosi podzemného labyrintu. Aby pálené tehly neprepúšťali vodu, obalili ich ílovým náterom. Prvý vodojem bol spustený do prevádzky v roku 1872, druhý dokončili v priebehu ďalších štyroch rokov.
Najstarší tehlový vodojem v Brne
Prvá a najstaršia z podzemných nádrží sa nachádza na severo-západnej strane areálu v blízkosti ulice Tvrdého. Vodojem s pôdorysom 45 × 45 metrov a výškou klenby 6 metrov je rozdelený do 11 rovnobežných oddielov, ktoré prepája spojovacia chodba na severnej strane objektu. Každý z rebrovaných tehlových múrov odľahčuje šestica zaklenutých „okien“ tlamového prierezu.
Valené klenby podopierané stenami a odstupňovanými piliermi vymurovali podľa vtedajšej najlepšej technológie z červených pálených tehál. Tie pochádzajú z rovnakého obdobia ako viaceré významné stavby v Brne, napríklad Červený kostol, Nemecký dom či Turnhalle. Dno jednotlivých oddielov tvorí betónová podlaha v tvare žľabov. Pravidelnosť a presnosť konštrukcií vytvára dojem nekonečného a stále sa vzďaľujúceho priestoru. Je majstrovskou ukážkou remeselnej zručnosti a stavebného umu vtedajších budovateľov mesta.
* článok pokračuje pod formulárom *
Druhá a ešte väčšia tehlová nádrž
Po prehliadke prvého vodojemu máte pocit, že tento obraz už nemôže nič prekonať. To však trvá do chvíle, kým nevstúpite do mladšieho, no ešte pôsobivejšieho tehlového vodojemu, ktorý vybudovali v južnej časti areálu na Žlutém kopci. Obria stavba s rozmermi 45 × 70 metrov a výške 8 metrov pôsobí ako monumentálna tehlová katedrála.
Z rovného betónového dna tu vyrastá les 70 pilierov polkruhovo zaklenutých arkád, ktoré podopierajú sústavu valených klenieb. Všetko vystavané s neuveriteľnou precíznosťou a dôrazom na detail. Odstupňované pätky pilierov v tvare urezaného ihlanu sú podobne ako ostatné prvky vymurované z pálených tehál. V obidvoch vodojemoch sa zachovali fragmenty napúšťacích a rozvodových armatúr, ktoré však vplyvom vlhkosti zhrdzaveli.
Záchrana vzácnych industriálnych pamiatok
Ani tieto dva obrovské rezervoáre však Brnu na prelome 19. a 20. storočia nepostačovali, okrem toho sa obyvatelia mesta sťažovali na nedostatočnú kvalitu vody. Na začiatku 20. storočia preto tehlové nádrže (a jednu betónovú) na Žlutém kopci nahradil novší modernejší vodovod. Pôvodné vodojemy potom fungovali už len ako rezervné zásobárne úžitkovej vody. Ich prevádzka úplne skončila v roku 1997, v dôsledku čoho na istý čas upadli do zabudnutia.
Rezervoáre znovuobjavil Aleš Svoboda, brniansky projektant, ktorý ostatné roky zasvätil záchrane historického podzemia mesta Brno. Keď zistil, že vodojemy na Žlutém kopci plánujú zbúrať, ilegálne nafotil útroby týchto unikátnych industriálnych stavieb a verejnosť oboznámil s ich existenciou na sociálnych sieťach. Vodojemy na Žlutém kopci sa nakoniec rozhodli zachovať a v roku 2019 ich vyhlásili za kultúrnu pamiatku. Mesto začalo intenzívne pracovať na tom, aby sa čo najskôr sprístupnili verejnosti. Prvý z nich otvorili v roku 2020.
Kampaň za záchranu vodojemov bola až taká silná, že si ju všimli aj v Hollywoode. Nebyť nedoriešeného vstupu a nedostatkov z hľadiska požiarnej bezpečnosti vo vnútri vodojemov, zrejme by sa v podzemí natočilo aj niekoľko scén do poslednej snímky Spider-Man (niektoré časti filmu sa pritom odohrávajú v Prahe.) Filmová spoločnosť sa síce svojho zámeru musela vzdať, mestu však venovala 150-tisíc českých korún na vybudovanie nových vstupov.
Vodojem Brno ako nová Vila Tugendhat
Kvôli obmedzenému počtu návštevníkov je stále pomerne ťažké dostať sa dovnútra týchto unikátnych stavieb. Maximálny povolený počet osôb na jednu prehliadku je z bezpečnostného hľadiska len 15, hoci záujem je obrovský. Vodojemy na Žlutém kopci dokonca získali prvé miesto v ankete Turistické novinky 2020 na cestovateľskom portáli kudyznudy.cz. V popularite sa tak dokázali vyrovnať aj slávnej brnianskej Vile Tugendhat. Mesto však intenzívne pracuje na tom, aby tieto industriálne pamiatky postupne sprístupnilo čo najväčšiemu množstvu záujemcov. A my túto návštevu môžeme len odporúčať.