Lumbini a Budha
Pútnické mestečko Lumbini sa nachádza v Nepálskom kráľovstve, ktorého hlavným mesto je Káthmandu. Už pred 3 000 rokmi tu existovalo kráľovstvo, ktoré sa nazývalo Jamboodip. V priebehu stáročí bola táto krajina svedkom vzostupov a pádov mnohých kráľovstiev a republík. Významné postavenie malo kráľovstvo Kapilvastu, ktoré sa nachádzalo v južnej časti dnešného Nepálu. Moc držala v rukách dynastia Šákjov, z ktorej pochádzal aj panovník Suddhodhana – Budhov otec. Oženil sa s Májou Déví a po dlhých rokoch manželstva sa im narodil syn. Jeho zrodeniu však predchádzali nezvyčajné udalosti. Podľa legendy vraj Máju v sne oplodnil biely slon. Dieťa pôvodne chcela porodiť v rodičovskom dome, ale počas cesty ju prepadli pôrodné bolesti, a tak sa zdržala v lesíku v Lumbini, v ktorom sa narodil Siddhártha Gautama – celý svet ho pozná pod menom Budha (Tathagata – ten, ktorý pozná pravdu). Legenda hovorí, že Budha vyskočil matke z pravého boku a hneď po narodení urobil sedem krokov na štyri svetové strany. Tam, kde sa dotkol zeme, rozkvitol lotosový kvet.
Budha sa narodil pred viac ako 2 500 rokmi. Presný dátum jeho narodenia je dodnes predmetom dohadov (623 p. n. l. alebo 563 p. n. l. ). Budha vyrastal obklopený obrovským luxusom, mal takmer všetko, na čo pomyslel. Keď mal 16 rokov, oženil sa so svojou sesternicou, s ktorou po trinástich rokoch manželstva splodil syna. Ani narodenie dieťaťa ho však neodradilo od jeho úmyslu opustiť domov. Budha si ostrihal vlasy, oholil bradu, obliekol si žltý odev a putoval krajinou ako bezdomovec. Odpovede na otázky, ktoré mu uberali vnútorný pokoj, hľadal u viacerých učiteľov, ale bezvýsledne. Napokon sa utiahol do samoty a stal sa askétom. Šesť rokov samoty, utrpenia a nedostatku potravy prinieslo výsledky. Počas meditácie Budha dospel k poznaniu, ako možno prekonať bolesť. Dosiahol osvietenie, stal sa „Prebudeným“.
O čom učil Budha?
Základom jeho učenia bolo znovuzrodenie. Karma – vplyv minulých skutkov – sa riadi výlučne prírodným zákonom, na ktorý nemá vplyv nijaký boh. Sme tým, čo sme vykonali, a budeme tým, čo konáme. Počas našich životov zažívame neustály kolobeh narodenia a smrti, smrti a narodenia. Základ učenia je prostý – život je utrpenie. Koleso utrpenia udržiavajú v behu rozmanité formy náruživosti. Ich uvedomenie je prvý a rozhodujúci krok. Z kliatby večného návratu nás môže vykúpiť len zrieknutie sa svojho Ja. Hlavným cieľom budhizmu je dosiahnuť nirvánu – nikdy sa nekončiaci stav bez myslenia. Podľa Budhu je nirvána plná radosti, blaženosti a vnútorného pokoja.
Budhove myšlienky si získali srdcia generácií ľudí na celom svete. Dnes patrí budhizmus medzi najvýznamnejšie náboženstvá na zemi. Budhove výroky zhŕňa zbierka textov nazývaná Tripitaka (Trojkôš).
Na mieste, kde našiel Budha osvietenie, sa ešte aj dnes nachádza strom osvietenia a chrám vysoký 55 m.
Poklady z vykopávok
Prvý oficiálny opis mesta Lumbini pochádza z pera čínskeho pútnika Süan-cchanga zo 7. storočia. O niečo neskôr, v 15. storočí prišli do tejto oblasti moslimovia, ktorí zničili veľkú časť historických pamiatok. Hrozilo, že Lumbini upadne do zabudnutia.
Jeho znovuzrodenie nastalo v čase, keď Nepál ovládala Veľká Británia – v rokoch 1895 až 1896 generál Khadga Šamšer a archeológ J. B. Ran objavili hlavicu Ašókovho stĺpa, ktorý bol dlhé stáročia bezpečne ukrytý pod nánosmi sutín. V rokoch 1970 až 1978 sa pokračovalo vo vykopávkach, tentoraz v réžii japonských archeológov, a Lumbini začalo postupne odhaľovať svoje poklady.
Dobrodinec Lumbini a veľká osobnosť
So zachovanými pamiatkami v Lumbini úzko súvisí osoba panovníka Ašóku – horlivého šíriteľa myšlienok budhizmu –, ktorý na počesť Budhu oslobodil Lumbini od platenia daní. Ašóka si vyslúžil výnimočné postavenie v dejinách za to, že sa zriekol vojny ako nástroja na expanziu svojej ríše, hoci pôvodne bol vojenským vládcom a mal povesť veľmi krutého bojovníka. Jeho štýl panovania sa zmenil po bitke o Kalingu (terajšie územie Urisa od mesta Katak po Rádžmandri). V boji prišlo o život stotisíc vojakov kalinskej armády a Ašóka zhrozený touto krvavou vojnou a pohľadom na mŕtvych prestúpil na budhizmus. Ako vrúcny stúpenec Budhu aj vo svojom nasledujúcom živote uplatňoval hlavné zásady budhizmu – cestu nenásilia, láskavosti, účinnej lásky a mieru medzi ľuďmi. Spisovateľ H. G. Wells stavia Ašóku na najvyššie miesto vo svetových dejinách. Jeho kamenné edikty sú dostatočným dôvodom. V prehľade dejín spisovateľ hovorí: „Medzi desiatkami tisícok mien kráľov, monarchov, veličenstiev a iných vznešených titulov žiari meno Ašóku ako osamelá hviezda prvej veľkosti.“
Ašókov stĺp a chrám Máje Déví
* článok pokračuje pod formulárom *
V posvätnom háji (na mieste, kde sa narodil Budha) sa nachádzajú viaceré historické pamiatky späté s osobou Budhu. Jednou z najznámejších je Ašókov stĺp – šesťmetrový kamenný stĺp s nápisom: „Prikázal som vztýčiť stĺp s touto myšlienkou: Tu sa narodil Budha Šákjamuni.“ Výjavy na stĺpe zobrazujú Budhovho narodenie. Podľa nápisov panovník Ašóka navštívil toto miesto v roku 249 p. n. l. a dal vybudovať aj štyri tehlové stúpy – budhistické náboženské stavby budované ako mohyly so schránkami na pozostatky, ktorých základy môžeme vidieť aj dnes.
Na západ od Ašókovho stĺpa návštevníkom padne do oka chrám Máje Déví – najstaršia tehlová budova v Nepále. Jej základy tvorí murivo z 3. storočia p. n. l. Celý chrám bol veľmi necitlivo zrekonštruovaný a momentálne jeho pozostatky chráni neestetická strecha. Predpokladá sa, že chrám stojí na základoch starej stúpy, ktorú postavili za Ašókovej vlády. V roku 1993 chrám zdemolovali a začalo sa s archeologickými vykopávkami. Pamätný červenohnedý kameň vysoký 70 centimetrov, ktorý stojí na mieste Budhovho narodenia, archeológovia objavili päť metrov pod chrámom. Okrem týchto nálezov na tomto mieste odhalili aj pieskovcový basreliéf, ktorý zobrazoval narodenie Budhu. Májá Déví sa opiera o strom sála (Sorea robusta) a malý Budha stojí na piedestáli z lotosových kvetov.
V posvätnom háji nájdeme aj bazén Puskarni, v ktorom sa Májá Déví okúpala pred pôrodom. V tomto bazéne absolvoval prvú očistu aj práve narodený Budha. Je vymurovaný z tehál a vedú k nemu tehlové schody. Ochrannú ruku nad bazénom drží posvätný strom bo, ktorý je ovešaný rôznofarebnými modlitebnými zástavkami rozličných krajín.
Shanti Stupa
Nezastupiteľné miesto v Lumbini má Pagoda mieru – Shanti Stupa. Je to budhistická vežová chrámová stavba, ktorá sa stupňovito zužuje, umiestnená na štyristometrovom vrchu, kam sa možno dostať lanovkou. Shanti Stupa je vybudovaná z mramoru a má pyramídový tvar. Na každom rohu stúpy sa nachádzajú stĺpy so sochou Budhu, ktoré pomáhajú udržať rovnováhu stavby. Toto miesto nazývajú Nepálčania GriddhKoot. Pagoda mieru vyjadruje zbožné úsilie veriacich upozorniť ľudí na to, aby sa pokúsili riešiť svoje utrpenie v pozemskom živote múdrosťou, bezúhonnosťou a disciplinovaným životom. Vnútri hlavnej svätyne sa nachádza obrovská socha Budhu z čierneho kameňa v typickej polohe lotosového kvetu. Celý dvor Pagody mieru je plný stúp na obetné dary veriacich, ktoré sú staršie ako 2 500 rokov a niektoré z nich sú nesmierne elegantné.
Púť na miesto Budhovho príchodu na tento svet
Vzhľadom na udalosti, ktoré sa v Lumbini odohrali, zaiste nikoho neprekvapí, že sa z neho zaslúžene stalo pútnické mestečko. Púť naň organizuje Nepálska budhistická asociácia od 3. novembra 2001, keď bola Shanti Stupa sprístupnená verejnosti. Ide o púť z Káthmandu do Lumbini, pričom najdôležitejšou zastávkou je práve Lumbini a dušou tejto púte je Pagoda mieru – Shanti Stupa. Pútnici sem prichádzajú načerpať vnútorný pokoj, harmóniu a zároveň pocítiť na vlastnej koži silu, ktorá vychádza z tohto posvätného miesta.
Nesmieme zabudnúť ani na múzeum v Lumbini. Obsahuje veľkú kolekciu mincí, náboženských rukopisov, terakotových fragmentov a kamenných sôch. Okrem toho tam nájdeme aj unikátnu zbierku známok z rozličných krajín so zobrazením mestečka Lumbini.
Plány do budúcnosti
Lumbini je od roku 1997 zapísané v zozname UNESCO. Položme si však otázku: Čo uvidí zvedavý turista, ktorý chce zažiť neopakovateľnú atmosféru Budhovho rodiska? Zrak mu padne na opustený pozemok obohnaný plotom, za ktorým uvidí niekoľko stĺpov, sväté jazierko a základy chrámu s prístreškom. Lumbini sa ani zďaleka nehemží turistami, a práve preto sa jeho vedúci predstavitelia rozhodli o postupné zatraktívnenie vzhľadu posvätného hája. Na priľahlých pozemkoch sa stavajú nové chrámy a kláštory patriace štátom, v ktorých sa rozšíril budhizmus. Najkrajšie sú zatiaľ čínsky, barmský a tibetský chrám. Stavia sa aj vietnamský a kórejský chrám.
Podľa predstáv japonského architekta Kenza Tangeho by tu mal vzniknúť park s hotelom, kultúrnym centrom, múzeom a, samozrejme, netreba zabudnúť na nové svätyne. Pozemok s rozlohou päť štvorcových kilometrov sa má rozdeliť na tri oblasti – prvú má tvoriť posvätný háj so starobylými budovami vrátane chrámu Máje Déví; druhá, východná časť by sa mala volať Medzinárodná kultúrna zóna, v ktorej budú stúpy a chrámy krajín vyznávajúcich budhizmus (napr. Japonska, Thajska, Srí Lanky, Číny a iných); v tretej, západnej časti by mali stáť kultúrne pamätníky budhizmu. Severný sektor je rezervovaný na konštrukciu novej dedinky Lumbini, univerzity a turistického informačného centra. Výstavbou spomínaných objektov sa, pochopiteľne, í celkový vzhľad Lumbini veľmi zmení. Žiaľ alebo našťastie, zatiaľ chýbajú financie na realizáciu tohto projektu.
Čo dodať na záver? Pri návšteve tohto posvätného miesta pocítite niečo zvláštne. Niečo, čo každého návštevníka chytí za srdce a naplní ho pokojom.