Keď majiteľa baví dizajn
Priestory k nám prehovárajú a prezrádzajú čo-to o svojom majiteľovi. Tento byt nás uvítal svojou otvorenou dispozíciou a dokonalým zladením. A to nehovoríme iba o nádherných tehlových stenách. Na prvý pohľad bolo jasné, že sa tu niekto doslova vyhral so zariadením. Všetko malo svoje miesto, akoby sem patrilo odjakživa. Premyslené do detailov.
Hľadať za týmto rukopisom ženu by bol omyl. Pod tento interiér sa podpísala mužská ruka. Žiaden architekt, žiaden bytový dizajnér. Jeho majiteľ sa živí ako produkčný, ktorého však baví dizajn. Celý koncept bytu s tehlovou stenou pochádza z jeho hlavy.
S predstavou tehlovej steny
Usadili sme sa na poschodí v sparťansky zariadenej pracovni, kde tok myšlienok neruší nič nadbytočné. „Byt som kúpil začiatkom roka 2015 a od toho momentu som začal zháňať doplnky – cez internet a kade-tade,“ začal majiteľ. Trvalo mu asi trištvrte roka, kým zohnal, čo chcel.
Rovnako dlhý čas nosil v hlave predstavu o budúcom výzore bytu. Súčasťou vysneného vizuálu boli aj nápadité tehlové steny. Tento obraz bol s majiteľom všade, rovnako ako meter, ktorý v čase pred realizáciou i počas premeny holobytu na domov nepustil z ruky. „Keď sa byt začal prerábať, ja som ho už mal v hlave hotový, 90 % doplnkov bolo nakúpených a presne som vedel, kde budú mať svoje miesto lampa, sviečka, vankúš či obraz…“
Kde zohnať pálené tehly?
Pri hľadaní dekorácií a doplnkov získal Martin slušný prehľad o ponukách e-shopov aj kamenných obchodov. V jednom z nich našiel aj inšpiráciu pre drevený strop nad schodiskom. Možno i preto ho realizoval až úplne na koniec, keď už bol byt takmer zariadený. Strop natrel načierno a primontoval naň obyčajné neopracované dosky, medzi ktorými sú približne trojcentimetrové medzery. Pri pohľade zospodu tak máte dojem, že „tam hore“ je tmavý priestor.
Tomu všetkému však predchádzalo niečo oveľa ťažšie, a to doslova – zohnať pálené tehly ako obklad na stenu. Tie boli nevyhnuté na vytvorenie priestoru s industriálnym nádychom.
Poctivá pálená tehla
Cesta k tehlám viedla cez výpadovku na Dunajskú Stredu, kde sídli firma zaoberajúca sa predajom starých tehál. Ich ponuka bola široká a lákavá, na tej istej ulici však našiel spoločnosť, ktorá búra staré rodinné domy a ktorej ponuka bola cenovo výhodnejšia.
„Tehly mi ponúkli za oveľa lepšiu cenu, ale s tým, že mi nevedia garantovať farbu. Materiál síce dodajú do štyroch až šiestich týždňov, ale keďže nevedia, akú búračku budú mať v najbližších dňoch, nedokážu ani povedať, čo mi vlastne príde.“ Risk sa stal ziskom.
V dohodnutej časovej lehote dodali už narezané tehlové pásiky z poctivých pálených tehál. A nič nebránilo tomu, aby sa pustili do čistenia každej jednej tehličky kefkou. Pracovalo sa dlho. Martin sa naučil, že pred lepením na stenu treba každú jednu tehlu namočiť do vody, okefovať a nechať odkvapkať. Na stenu potom išli tehly ešte vlhké, takže schli priamo na nej. Lepenie a škárovanie však už majiteľ prenechal majstrovi.
* článok pokračuje pod formulárom *
Domáca výroba
Nie všetko však prešlo rukami remeselníkov. Napríklad kované zábradlie na poschodí síce nesie pečať domácej výroby, vôbec však nepochádza z dielne umeleckého kováča. Hoci človek by sa pri pohľade naň mohol takto domnievať. „Kovové zábradlie vyrábal môj otec s mojím dedkom doma v garáži a potom sme ho spoločnými silami nainštalovali za jeden deň. Dolu som zábradlie nedával, lebo by opticky zmenšilo priestor. Tak som si povedal: nechám to otvorené.“
Povrazy spĺňajú svoj účel. Martin však bol prezieravý a myslel aj do budúcna. „Firma, v ktorej som našiel povrazy, vie urobiť na mieru sieť, ktorá sa dá nainštalovať v priebehu dňa a urobiť schodisko bezpečným aj pre malé dieťa.“ Pohyb nočným bytom uľahčujú bodovky pri stupniciach schodiska. Mysleli tu naozaj na všetko.
Hoci sa Martin živí tým, že hľadá vhodné priestory na nakrúcanie filmov, televíznych relácií a reklám, s výsledkom, ktorý má za sebou, by pokojne mohol navrhovať interiéry na kľúč – premieňať holobyty na domovy. Tu sa mu to už podarilo.
Spolupráca s výtvarníčkou
„Priestory, ktoré sú namaľované na obraze (čelne nad schodiskom), sú priestory, ktoré pre mňa niečo znamenajú. Je tam moja základná, stredná i vysoká škola, chata, dom, v ktorom som prežil detstvo. Maliarka z toho vytvorila jedno mesto: volá sa Moja štvrť. Na druhom obraze namaľovala priestory mojej priateľky, ktoré zasa znamenajú niečo v jej živote.
Oslovil som šiestich maliarov, ani jedného z nich som však predtým nepoznal. Napokon som si vybral LiliEn, maliarku, ktorá ma zaujala svojím štýlom. Zaujímavé bolo, keď sme pri osobnom stretnutí zistili, že i ona má byt v podobnom štýle, aký som chcel mať aj ja. Želal som si, aby obraz vyzeral ako skica a potreboval som dostať moju myšlienku do jej hlavy, čo sa aj podarilo.
Pri maľovaní teda vychádzala z mojich predstáv a fotografií – všetky objekty som si obehol a nafotil ich zo všetkých strán. V tom čase interiér ešte nebol zariadený. Maliarka poznala len dispozíciu bytu a približnú farebnosť, v akej bude ladený. Musel som jej dôverovať,“ spomína majiteľ.
Napriek veľkým formátom nepôsobia obrazy ťažko, pritom samotný čelný obraz nad schodiskom má rozmery 220 x 180 cm. Za tento dojem sa môžu poďakovať práve vhodne zvoleným farbám. Sú skĺbením niekoľkých rôznych techník maľovania. Stenu schodiska pri vstupe zasa zdobia obrovské čierne čísla, ktoré sú vlastne súradnice bytu. Netradičná dekorácia, ktorá však nevybočuje z celkového konceptu.
Celá galéria:
10 obrázkov v galérii
Podobné články
Môj domNeveľký zásah zmenil atmosféru starého bytu na nepoznanie. Odhalili a zrenovovali trámový strop aj parkety
Môj domMalý byt so zlou dispozíciou sa zmenil na nepoznanie. Dotvára ho farba, ktorá upokojuje
ZáhradaVyrazte na lov do záhrady! Ukážeme vám 4 jesenné nápady, ktoré budete chcieť vyskúšať
ZáhradaNa jesennej návšteve: Záhrada, ktorá mení svoju podobu podľa ročných období a nikdy nepôsobí prázdno