Problémy drevostavby s akumuláciou tepla
Zdanlivý ekologický favorit, montovaná drevostavba, v mnohých aspektoch prehráva. Označenie súčasných montovaných drevostavieb ako domov na báze dreva je v celej problematike kľúčové. Čisté drevo je totiž v typickej panelovej drevostavbe zastúpené úplne minimálne, v podobe stĺpikov z drevených profilov. Väčšinu skladby steny potom tvoria záklopové a izolačné a materiály, pretože drevo samotné vykazuje nedostatočnú tepelnoizolačnú schopnosť. Ide napríklad o OSB, respektíve drevoštiepkové dosky so živicovými spojivami. Izolačné materiály zase musia obsahovať retardanty horenia (látky schopné brzdiť horenie). Typicky ide o hydroxid hlinitý, retardanty s obsahom brómu, chlóru alebo oxidu antimonitého.
Výsledná konštrukcia síce dobre izoluje proti úniku tepla, ale drahocenné teplo prakticky nedokáže akumulovať. V prípade difúzne uzavretých drevostavieb je navyše súčasťou skladby parotesná zábrana. Tá zabraňuje prestupu vodnej pary do tepelnej izolácie, para z toho dôvodu zostáva v interiéri. Dom sa teda nezaobíde bez inštalácie systému núteného vetrania alebo častého prirodzeného vetrania oknami, ktoré má za následok výrazné tepelné straty.
Dôležitá vlastnosť – paropriepustnosť
Tehly sa vyrábajú z prírodných materiálov, ako sú hlina, íl a piesok. Výsledný výrobok vykazuje vysokú pevnosť, skvelú únosnosť po celom reze konštrukcie a vďaka voštinovým dutinám perfektne tepelne izoluje bez ďalšieho prídavného zateplenia. Zachováva si tak difúznu priepustnosť zaisťujúcu zdravú mikroklímu v interiéri.
Ak sú navyše voštinové dutiny plnené guličkami polystyrénu, získava murivo ešte vyššiu tepelnoizolačnú schopnosť. Avšak, zvolená technológia plnenia zároveň zachováva paropriepustnosť steny. Izolant je navyše chránený masívnou konštrukciou tehly a zachováva si tak svoje vlastnosti počas celej životnosti stavby. Pre predstavu: Neplnená tehla HELUZ FAMILY vykazuje faktor difúzneho odporu μ = 9,3, plnená tehla HELUZ FAMILY 2in1 hodnotu 9,7. Polystyrénová doska, bežne používaná ako izolant difúzne uzavretých drevostavieb, má hodnotu približne šesťnásobnú.
Tehla a uhlíková stopa
Porovnanie ekologického dopadu drevostavieb a tehlových domov je dlhodobo diskutovanou témou, do ktorej viac svetla vnáša aj nedávno predstavená štúdia posúdenia životného cyklu drevostavby a tehlového domu, ktorú vykonal doc. Ing. Vladimír Kočí, PhD., MBA na Fakulte technológie ochrany prostredia, VŠCHT Praha. Metódou posudzovania životného cyklu LCA boli porovnané environmentálne dopady dvoch rodinných domov, z ktorých jeden bol drevostavbou a druhý tehlovou stavbou. Išlo o porovnateľné domy svojím účelom aj dispozíciou.
V deviatich z jedenástich sledovaných parametrov vykázala tehlová stavba lepšie výsledky indikátorov kategórií dopadu ako drevostavba. Tehlová stavba vykazuje vyššiu uhlíkovú stopu pri výstavbe, ale v prípade, že sa do porovnania zahrnú aj dopady či benefity nakladania s materiálmi vzniknutými z demolácie budov (stavba a demolácia), environmentálne dopady oboch druhov budov sa vyrovnajú.
Mohlo by vás zaujímať