Prečo ste ťažisko pôsobnosti vašej kancelárie presídlili do Dunajskej Stredy a nezostali iba v Bratislave?
V druhej polovici 90. rokov minulého storočia nebolo v Bratislave príliš veľa roboty. Inými slovami, bolo tam veľa tuleňov a málo rýb. V Dunajskej Strede nebol takmer nikto. S Lacom Almásim sme sa teda vrátili domov. Laco Németh zostal v Bratislave, kde sme si ponechali naše zastúpenie. Laco Németh je teraz veľmi úspešný so svojimi projektmi prestavieb a rekonštrukcií historických budov v starom centre, medzi ktorými vyniká napríklad Hotel Arkádia.
Koľko máte zamestnancov?
Je nás tu jedenásť, a to aj vrátane študentov. O rozširovaní zatiaľ neuvažujeme, takže všetky príslušné profesie riešime subdodávkami alebo spoluprácou s kolegami architektmi a stavebnými inžiniermi.
Ako si rozdeľujete robotu a ako vznikajú ideové koncepty jednotlivých projektov?
Sme traja konatelia a každý má svoj tím, ktorý dostane vlastnú akciu. Potom od skíc až po kolaudáciu ju vedie sám. A to platí aj pre obchodnú činnosť, ktorá sprevádza projekt od podpisu zmluvy až do jej konca. Samozrejme, navzájom si jednotlivé skice konzultujeme a následne vytvárame v počítači základnú štúdiu. Keď to klienta osloví a súhlasí s ňou, rozbehne sa akcia. Príslušní členovia tímu potom dostanú hotové základné veci – ideové koncepty, rozvrhnutie materiálov, pohľady, ktoré sa následne rozpracúvajú do vyšších stupňov projektov. Aj vtedy však navzájom komunikujeme, pretože každý projekt sa vyvíja a vyžaduje si korekciu.
Má ADIF svoj osobitý rukopis, prípadne štýl, ktorý vás odlišuje?
Myslím si, že náš rukopis je dostatočne čitateľný. Napokon, ľudia za nami chodia, lebo vedia, čo od nás môžu očakávať. Určite však nie sme upätí na nejaký vyhranený štýl, dajme tomu na minimalizmus. Ten síce dobre vyzerá na fotografiách a prezentáciách, no my nerobíme architektúru na fotografovanie, ale pre ľudí. Samozrejme, netvrdím, že niektoré minimalistické domy nie sú dobré.
Mohlo by vás zaujímať:
Aká je teda vaša predstava dobrej architektúry?
V prvom rade je dôležitá funkčnosť, aby ľudia v dome mohli pohodlne žiť, nakupovať a pracovať. Pravda, aj my sa snažíme o modernosť – či už v dispozíciách, alebo funkčných vzťahoch. Náš výraz však nebudujeme na prísnom programe. Neviem, či 40-ročný architekt už môže hovoriť o vyhranenom štýle – hoci niektorí z mojich kolegov sú vyhranení už v tridsiatke. Ja sa však považujem za večného študenta. Ak sa teda vyhraníte, môže zrazu prísť iná technológia, ktorá architektonicky nebude sedieť.
A potom?
Nevieme, čo bude o desať alebo dvadsať rokov…
Na akom území pôsobíte?
Menšie investície a stavby sa nachádzajú približne od Šamorína po Komárno, ale väčšie developerské projekty, ktoré sú spojené s rakúskymi a talianskymi investormi, sú už celoslovenskou záležitosťou. Zahraniční investori totiž za nami neprídu s tým, že chcú len jednu vec – oni potrebujú pokryť celé Slovensko. V súčasnosti napríklad pripravujeme takéto projekty v Piešťanoch, vo Vranove nad Topľou, v Rimavskej Sobote, Dolnom Kubíne, Dubnici, Nitre a Považskej Bystrici. V celoslovenskom zábere nám pomáha aj spolupráca so spriaznenými ľuďmi v architektonických kanceláriách či pracovníkmi na stavebných úradoch, s ktorými sa poznáme ešte z vysokoškolských štúdií.
Nevyužívate blízkosť Maďarska na vlastnú expanziu?
V minulosti sme uskutočnili pár akcií s maďarskými partnermi, a to najmä s architektmi z budapeštianskeho štúdia Makona, ktoré vedie známy majster Imre Makovecz. V súčasnosti sa nám však lepšie pracuje na Slovensku, lebo Maďarsko už dlhšie nie je ekonomicky príliš výhodné. Fázu boomu už majú za sebou a pred štyrmi rokmi tam už začali klesať aj ceny bytov a nehnuteľností.
A ako sa vám komunikuje s rakúskymi a talianskymi developermi?
* článok pokračuje pod formulárom *
Pomáha nám naša päťročná skúsenosť z Rakúska a Nemecka. Vieme adekvátne reagovať a neurážame sa, keď nám čosi vytknú alebo chcú od nás niečo viac. Občas sa vyskytne aj iskrivejšia výmena názorov, ale ide skôr o asertívne hádky, pri ktorých vždy dôjde ku konsenzu. Možno, že niektorí kolegovia z iných kancelárií nevedia „ustrážiť“ vzájomne odlišnú mentalitu. Dôležitá je skúsenosť, ktorá pomôže naladiť sa v pravý čas na spoločnú frekvenciu.
Do akej miery sa v tomto dialógu dajú presadiť aj vlastné veci?
Dá sa to, ale intervaly vzájomných postojov sa musia stretnúť v podstatných bodoch. Asi by sa našli aj príklady, pri ktorých sa architektonický koncept nedodržal, ale mnohonásobne prevyšujú také realizácie, na ktorých sa počas realizácie nič nemenilo.
Mohlo by vás zaujímať:
Máte svoju najosobnejšiu stavbu, ktorá je vašou „srdcovkou“?
Vždy vravím, že najmilšia je vždy prvá a tá posledná. Každú stavbu veľmi intenzívne prežívam a snažím sa ju urobiť lepšie, ako tú predtým. Takou je aj polyfunkčný objekt BTC v Šamoríne, ktorý sme dokončili na jar tohto roka. Na prvú sa však nezabúda. Je ňou rodinný dom s názvom Čln v Hornej Potôni-Lúkach vedľa Malého Dunaja. Išlo o stavbu z roku 1991, ktorú som robil takmer hneď po skončení školy. Od projektov až po kolaudáciu sa vyznačovala mnohými novými prístupmi. S tesármi sa nám napríklad podarilo zrealizovať oblú drevenú strechu, ktorá na Slovensku nebola dovtedy zrealizovaná.
Vo vašich realizáciách dominuje tehla. Čím je tento stavebný materiál pre vás príťažlivý?
Vyrastal som s ňou doma na dedine. Tehla je takisto veľká história strednej Európy, ktorá na tomto ušľachtilom materiáli stojí. Osobne mám veľmi rád tehlu pre jej prepracovaný modulárny systém.
Sledujete aj vývoj jej vlastností?
Samozrejme, je to výborný – a čo je dobré – aj vývojaschopný materiál.
Je teda tehla materiálom, ktorý je stále aktuálny aj pre súčasnú architektúru?
Som presvedčený, že tento materiál, ktorý je tu už niekoľko tisícročí, je aj pre súčasnosť stále aktuálny. Stena určite nezmizne. Neverím tomu, že ľudia budú chcieť byť iba v zasklených kanceláriách či obchodných a bytových domoch. Tehla má nenahraditeľné fyzikálne vlastnosti – vytvára mikroklímu, dýcha, reguluje vlhkosť nasáva a potom ju vypúšťa, má akumulačnú schopnosť atď. Určite nezmizne, a to aj preto, že sa dá v kompozícii vhodne kombinovať s inými materiálmi.
Budete teda pokračovať s tehlou aj v budúcnosti?
Určite áno. Neviem si totiž predstaviť, že by som napríklad do severnej strany navrhol iba sklo. No je to určite aj o názoroch mojich kolegov.
K zaujímavým aktivitám kancelárie ADIF patrí aj podpora výstavnej činnosti v dunajsostredskej Galérii Art-ma. Z čoho táto vaša činnosť vyplýva?
Áno, už tretí rok organizujeme v tejto galérii výstavy venované architektúre. Prvú sme uskutočnili pred dvoma rokmi. Dotiahli sme sem aj známe duo Cakov – Makara a naposledy sme sprístupnili expozíciu s názvom Visions of Indoor, na ktorej sa predstavuje známy slovenský interiérový dizajnér Jozef Tučný. Je to aj akási „osveta na vidieku“, cez ktorú chceme ukázať, že architektúra je súčasťou umeleckého života rovnako ako literatúra, hudba, divadlo či výtvarné umenie aj mimo Bratislavy.
Domnievate sa, že aj pod vplyvom takýchto akcií sa začína meniť obraz architektúry v spoločnosti?
Našťastie, trend zviditeľňovania architektúry v spoločnosti má už v súčasnosti stúpajúcu tendenciu. Hoci mu treba napomáhať aj takýmito akciami. Keď dostaneme kvalitnú architektúru medzi širokú laickú verejnosť, potom s istotou môžem tvrdiť, že už ako klienti budú náročnejší a prístupnejší na netradičné a progresívne riešenia.
Podobné články
Domy od architektov vs. projekty z katalógu. Čo sa oplatí?
Tehlový dom namiesto vily
Dom s čistými líniami takmer bez farieb žiari naďaleko
Energeticky úsporný bungalov v tvare L
Tehla? To je klasika, variabilita a komfort, tvrdí architekt Cakov
Ing. arch. Branislav Somora: Tehla je najrozšírenejší stavebný materiál rodinných domov
Peter Dunajovec: Tehla prináša originálnu reč a pravdivý obsah
Dom nemusí byť veľký
Môj domVýnimočný pozemok si vyžiadal výnimočný rodinný dom. Nenápadný kváder prekvapuje riešením, aké často nevidno
Môj domTOP 10 rodinných domov, chalúp a chát, ktoré sa vám v roku 2023 páčili najviac
Môj domTento dom musia deti milovať! Rodičia sa vzdali cestovania, aby svojím potomkom vytvorili dokonalý domov