Všetci, čo dnes stavajú dom, majú k dispozícii moderné materiály a technológie. No v ich dielach treba vidieť obrovské nadšenie, veľa odriekania a kus odvahy. Trúfnuť si na stavbu svojpomocne si vyžaduje znalosti a skúsenosti. Ak ich investor nemá, potom musí vynaložiť množstvo energie na získavanie informácií.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Presne tak postupoval aj Vít, príbeh jeho domu vám chceme priblížiť.
Vít začal podobne ako mnohí iní. Oslovil najbližšieho suseda, „rozhodil siete“ a zohnal ochotného projektanta, človeka vhodného ako stavebný dozor i ľudí na odborné remeslá.
„Sused naproti práve staval, tak som sa ho pýtal, či je zložité stavať. Povedal mi, že sa to dá zvládnuť, a to asi definitívne rozhodlo,“ smeje sa majiteľ. „Viete, svojpomocná stavba je ako hnací motor. Potrebujete strašne veľa informácií, a aj keď sa vám niekedy nechce, nemáte náladu alebo ste unavený, musíte. Postupne ma to začalo baviť a nakoniec ma to úplne pohltilo,“ spomína.
Vo voľbe materiálu mal jasno od začiatku
Začalo sa to tak, že si Vít v najjednoduchšom počítačovom programe začal kresliť dom. Jednoduchý obdĺžnik natočený podľa svetových strán, v mierke potom aj susedné domy, kadiaľ vedie cesta a kde sa dá napojiť na verejné siete. Potom namaľoval vstup do domu, vnútorné dispozície, schodiská, okná, komín. Obzeral sa, „googlil“. Študoval projekty hotových domov, listoval časopisy a katalógy. Po večeroch porovnával normy, koeficienty a obrovské množstvo ďalších parametrov i ukazovateľov, až si nakoniec vybral.
„Veľa možností nebolo. Teda vlastne reálna bola len jedna. Bungalov som zavrhol, ten by sa sem nezmestil. Tak som tým obdĺžnikom 11 × 8 m tak dlho vrtel na parcele, až sa nejako usadil. No a projektant mi potom pomohol dotiahnuť všetko do papierovej podoby. Projektantovi vďačím aj za pomoc pri nevyhnutnej administratíve. A pokiaľ ide o materiál, tam som mal jasno od začiatku. Vždy som chcel tehlový dom,“ vysvetľuje Vít.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Príbeh nadšenia
„Stavbu domu som začal plánovať asi pred štyrmi rokmi,“ vracia sa autor diela na začiatok. „Vlastný byt bol v nedohľadne a okrem toho som typ do rodinného domu. Navyše som mal možnosť získať pozemok, na ktorom kedysi už dom stál.“
Svojpomoc ako jediná možnosť
A prečo svojpomocne? Jednoduché počty. Murár, s ktorým sa Vít dohadoval na spolupráci, mu predložil súpis čiastkových prác s cenovou rozvahou. Keď investor videl tú sumu, prevrátili sa mu oči: „Veď len za základovú dosku a hrubú stavbu si dvaja ľudia vypýtali 1 500 eur!? Murári sa dnes správajú ako automechanici v autorizovanom servise. Raz vezmú do ruky krížový skrutkovač, raz plochý, potom zase nejaký kľúč, trvá to hodiny a za všetko sa draho platí.” Toto si Vít nemohol a ani nechcel dovoliť.
* článok pokračuje pod formulárom *
Dohoda sa teda scvrkla na zhotovenie základovej dosky, začlenil sa do partie a rozpočet vydelil tromi. Predchádzajúce výkopové práce na základovej škáre si urobil celkom sám. „Od začiatku som vychádzal z toho, že budem mať dosť podhodnotenú hypotéku,” pokračuje Vít. „Viac by mi vzhľadom na výšku mojich príjmov jednoducho nepožičali. Veľa sme teda s rozpočtárom škrtali. Stavba je ocenená na viac ako 90-tisíc eur, ja som mal k dispozícii niečo vyše 70-tisíc. To znamená, že tých 20-tisíc som musel jednoducho niekde ušetriť.”
Murovanie bez murára
Napokon všetko išlo celkom rýchlo. Vítov cieľ bol postaviť a bývať. Nie rozrobiť a potom sa uvidí…
Prišiel kamión, Vít si požičal „paleťák“ a rozvozil materiál po obvode dosky. Paliet s tehlami bolo 35, čo paleta, to tona. Každá tehla pritom prešla Vítovými rukami niekoľkokrát. A to boli len tehly. Výrobca tehlového konštrukčného systému mu pomohol so založením stavby na základovej doske, na dvoch alebo troch ďalších radoch sa podieľal aj murár. Potom murár odišiel na dovolenku a čas ubiehal. Zvyšok teda vymuroval Vít sám. To všetko pod dozorom skúseného stavebného inžiniera. Úskalie prišlo až pri montáži stropu, napoly skladačky a napoly monolitu. Statik, našťastie, všetko trochu predimenzoval a Vítovi opäť pomohol stavebný dozor – zohnal debniace dosky, podpery a ďalšie potrebné veci. Pánovi domácemu tiež pomáhali ďalší dvaja ľudia, a tak všetko zvládli perfektne.
„Keď si človek robí veci sám,“ uvažuje Vít, „je určite zodpovednejší, všetko si robí poctivo a nič nenecháva na náhodu. Keď vám niekde pri podlahe uletí pol milimetra, čo je úplne normálne, tak hore, vo štvrtom alebo v piatom rade, to už môže byť pokojne aj pol centimetra. Zaumienil som si, že sa nebudem k žiadnej práci vracať. Preto som vzal brúsku a všetko to zbrúsil,“ spomína.
Dom je pod strechou, komín stojí, postupne sa dorábajú priečky, vo výrobe sú okná, je čas na domové rozvody. Tie z veľkej časti zmiznú v podlahe, ale aj tu bude Vít sekundovať elektrikárovi, inštalatérovi, ktorí všetko zapoja, sprevádzkujú, prehodnotia.
Investora teraz čaká ďalšie dôležité rozhodnutie, prevádzkové technológie. „Priznám sa, s nejakým presne definovaným energetickým štandardom som veľmi nepočítal. O úspory sa postará tehlové murivo, o reguláciu nadmerných solárnych ziskov predokenné rolety,“ uzatvára Vít. „No aby dom spĺňal kritériá energeticky úspornej stavby, budem musieť ešte doriešiť aj systém vykurovania. Uvažujem o plynovom turbokotle s bojlerom a ako alternatívu zvolím kozubovú vložku alebo kozub s výmenníkom na ohrev vody.“
Cieľová rovinka
Investor ručí pozemkom, domčekom rodičov a stavbou. Netají sa veľmi osobným až intímnym vzťahom k hotovému dielu. Pády, úrazy, modriny a odreniny vraj už prestal počítať. Aj on zažil chvíle a momenty, keď si hovoril: „Dosť, končím.“ Napríklad, keď v zime až do zotmenia murovali a potom ešte pri umelom svetle do ôsmej, deviatej večer vyvažovali armatúry.
A najviac si cení, že okrem občasných krčmových žartíkov ho priatelia a známi chvália za to, čo dokázal.
Pripravené v spolupráci so stavbadomu.net.
Mohlo by vás tiež zaujímať: