Prečo sa dáva kupolková (nopová) fólia na základy? Odpovie slovník spodnej stavby

28. februára 2017 8:45 red archív

spodná stavba, stavba domu, základy domu

Ak začínate stavať, nezostaňte nepripravení a dostaňte sa do obrazu. Náš slovníček pojmov v spodnej stavbe vám pomôže porozumieť, ak vám stavbyvedúci bude referovať ako stavba pokročila.

Anglický dvorec – vyhĺbená časť vedľa steny suterénu, ktorá slúži na presvetlenie suterénu oknami. Je z betónu, alebo možno použiť hotové prefabrikované dielce z tvrdeného plastu. Pri betóne je potrebné dodržať dilatáciu, vytvoriť hydroizolačnú vrstvu (v prípade zatepleného suterénu aj zabezpečiť, aby nevznikol tepelný most), dno dvorca vyspádovať a odviesť prípadnú zrážkovú vodu do kanalizácie. Anglické dvorce sa prevažne prekrývajú oceľovým roštom.

Armovanie, armatúra – vystužovanie, výstuž betónu oceľovými prútmi alebo sieťami; z betónu tak vznikne železobetón.

Drenáž – sústava najčastejšie pozostávajúca z praného kameniva obaleného geotextíliou, v ktorom je v prípade potreby uložená drenážna rúrka, ktorá ústi do kanalizácie. Úlohou drenáže je odviesť vodu od základov domu.

Kari sieť – rohož z oceľových tyčí používaná na vystužovanie vodorovných betónových častí základov (základovej dosky). Najčastejšie býva z ocele s priemerom 4 až 8 mm, rozmer ôk 100 × 100 až 200 × 200 mm.

Nezamŕzajúca hĺbka – hĺbka pod povrchom zeme, kde neklesá teplota pod bod mrazu. Táto hĺbka je pre každý druh zeminy iná. V skalách je nezamŕzajúca hĺbka 50 cm, v štrkopiesku 80 cm, v hline 100 cm a v íle 120 až 150 cm.

Kupolková fólia – špeciálna vytvarovaná fólia, ktorá sa najčastejšie používa na ochranu tepelnej izolácie, tiež ako súčasť drenáže spodnej stavby, ale aj ako ochrana proti radónu. Kupolkovú fóliu nemožno použiť ako jedinú hydroizoláciu spodnej stavby.

Paženie – vystuženie stien výkopu, najčastejšie pri hĺbke výkopu väčšej ako 1,5 m. Na zhotovenie paženia na jednoduchý rodinný dom nám postačia dosky, ktoré pritlačíme k stenám výkopu hranolmi každého 1,5 m, tieto hranoly zabezpečíme šikmými vzperami. Ak dosky kladieme zvislo, hranoly prikladáme vodorovne. Stačia tri hranoly – pri spodnom okraji, v strede a pri hornom okraji výkopu. Ak dosky kladieme vodorovne, hranoly ukladáme zvislo na celú výšku výkopu vo vzdialenosti 1,5 m od seba.
Pracovná škára/pracovné pásmo – odkopaná časť zeme so šírkou aspoň 60 cm po vonkajšom obvode suterénu, ktorý slúži na prístup pracovníkov k stenám suterénu

Prímurovka – vymurovaná stena, najčastejšie z plných pálených tehál, ktorej úlohou je mechanická ochrana hydroizolácie suterénnych stien.

Skrývka ornice – odhrnutie ornice v hrúbke 20 až 30 cm, ktoré predchádza vyhĺbeniu základov.

Stavebná jama – výkop, ktorého šírka aj dĺžka v pôdoryse sú väčšie ako 2 m a hĺbka je maximálne 14 m.

* článok pokračuje pod formulárom *

Stavebná ryha – výkop, ktorého jeden pôdorysný rozmer je menší ako 2 m, dĺžka nerozhoduje. Hĺbka je maximálne 14 m. Ak je výkop na základovú pätku užší ako 2 m, nazýva sa tiež ryha.

Stratené debnenie, debniace tvárnice – dosky alebo tvárnice, ktoré sú formou na betónovú zmes a zostávajú súčasťou konštrukcie aj po vytvrdnutí betónu.

Tepelný most – časť konštrukcie budovy, kde sa výrazne mení vnútorná povrchová teplota. Ak je v konštrukcii tepelný most, je pravdepodobné, že na jeho vnútornom povrchu bude v zime teplota nižšia ako teplota na inom mieste.

Tlaková voda – tlak spodnej i podpovrchovej vody na spodnú stavbu

Vodostavebný betón – betón, ktorý odoláva tlakovej vode tak, že na jeho vzdušnej strane nevzniknú viditeľné priesaky, prípadne vlhké škvrny.

Základová doska – používa sa najmä vtedy, ak je základová pôda menej únosná alebo sa tam nachádza spodná tlaková voda. Hrúbka dosky sa navrhuje v rozpätí 600 až 1 200 mm.

Základová škára – spodná plocha základu, ktorá sa dotýka vrstvy pod základom.

Základové pásy – najčastejšie využívaný typ zakladania rodinných domov. Musia byť pod každou nosnou stenou, nástupným stupňom schodov, komínom a pod priečkami hrubými 150 mm a viac. Najčastejšie bývajú vytvorené z betónu alebo železobetónu. Materiál, ako aj šírka základových pásov závisí od statického výpočtu na základe únosnosti podložia. Zvyčajne však vychádza z hrúbky muriva, ku ktorej sa pripočíta po 100 až 150 mm na každú stranu.