Pozoruhodný dom z nepálených tehál a slamy

23. mája 2016 10:00 Mária Ďurčeková Dano Veselský

na návšteve, nepálená tehla, rodinný dom, tehlové inšpirácie, úspory energie

Pán Michal so svojou rodinou žije v absolútnom súlade s prírodou – ich dom je zo slamy a nepálených tehál, no je aj plný moderných technológií. Dom je zaujímavý nielen sám osebe, pútavý je aj jeho príbeh.

Začiatok celého príbehu Slnečnej ulice sa odvíja, ako inak, od prirodzenej ľudskej túžby po bývaní podľa vlastných snov. „Keď som pre seba a svoju rodinu hľadal miesto na život, v mojich predstavách som mal zaujímavú lokalitu a podobne zmýšľajúcich susedov. Tak som to vzal z opačnej strany: vytvoril som podmienky a ľudí k sebe nalákal,“ približuje staviteľ Michal Navrátil svoj pôvodný plán.

Plány a skutočnosť

Chcel sa vydať cestou nanajvýš prírodnou. Postavil si dom zo slamy. „Asi tak desať percent ľudí je schopných vnímať ho pozitívne, pre zvyšok je takýto spôsob života mimo ich záujmu. Najmä v začiatkoch bolo len málo tých, čo ho chápali. Skôr krútili hlavami a hovorili si, že predsa nie je možné stavať takúto hlúposť, vraj nemôže vydržať. Asi aj preto, že pasívne a nízkoenergetické stavby boli v tom čase u nás veľkou neznámou. Nehovoriac o slamených domoch. Odkedy však stoja, prevažne negatívne reakcie ustali,“ konštatuje.

Začiatky vôbec neboli ideálne nielen pre nezáujem budúcich susedov. Pozemky, ktoré rodinná firma kúpila s cieľom nie iba bývať, ale realizovať aj svoj podnikateľských zámer a na ktorých malo pôvodne vyrásť devätnásť pasívnych a nízkoenergetických domov, zápasili s vysokou hladinou spodnej vody. Ležia v blízkosti troch riek a ešte pred päťdesiatimi rokmi tu močiarom kraľovali bociany. Neskôr kompetentní zaviedli meliorácie neúrodných zamokrených plôch, vodu nasmerovali do neďalekých tokov a vznikli síce žírne polia, no dodnes tu pri vytrvalom daždi ani ťažké obrábacie mechanizmy nemajú nijakú šancu. „Keď sme pozemky kúpili, všetci si ťukali na čelo a tvrdili, že ich nemáme šancu predať. Pri projektovaní lokality som sa takmer tri roky neustále potkýnal o ťažkosti. Nebol som schopný vybaviť stavebné povolenia na pozemky, problém bol s vodou, elektrinou, so všetkým. Navyše, ležala na mne celá zodpovednosť, či projekt bude znamenať úspech, alebo krach firmy. Potom mi napadlo, že som šliapol vedľa a že takáto koncepcia nie je to, čo sem patrí. Zvoľnili sme, počet domov znížili na deväť, zväčšili jednotlivé parcely, vykopali jazerá, čím sa upravila hladina spodnej vody, a potom to šlo ako po masle. Naraz som za dva mesiace vyriešil veci, s ktorými som zápasil dva roky. Najmä tu sa mi potvrdilo, že ak veci nasmerujete správne a dáte im pozitívny rozmer, daria sa.“

Architekt pochopil, napokon aj ostatní

Do cesty mu ako na zavolanie prišiel architekt Aleš Brotánek, ktorého práca, a najmä tvorivá filozofia dokonale ladili s úmyslami investora. Vytvoril dom, ktorý môže bez ujmy stáť aj na podmáčanom pozemku. „Je mu jedno, z akého materiálu projektuje, on sa potrebuje ‚nabúrať‘ do vnútra ľudí a spôsobu ich života. Až po polroku, ktorý sme strávili spoločnými debatami a spoluprácou, bol schopný vytvoriť domy ušité priamo pre konkrétnych ľudí. Sústreďuje sa aj na dizajn. Ja som takisto chcel, aby návštevník, keď to tejto lokality vstúpi, videl peknú architektúru, ktorá je istým spôsobom ucelená, a cítil sa tu dobre. A myslím si, že ako jeden z mála pochopil filozofiu nízkoenergetických a pasívnych domov,“ myslí si investor. Z plánovaných deviatich domov zatiaľ stojí sedem, aj keď nie všetky sú dokončené. Väčšina z nich pochádza z „rysovacej dosky“ Aleša Brotánka. „Každý z majiteľov mal vo výbere architekta voľnú ruku. Väčšina z tunajších ľudí však pochopila, že im jeho rukopis nielen zvyšuje hodnotu nehnuteľnosti, ale sem aj skrátka patrí.“

Do rozsiahleho a finančne náročného projektu sa mohli pustiť vďaka prosperujúcej rodinnej stavebnej firme. „Až opustím podnikanie, chcem sa obzrieť a povedať si, že som bol slušným človekom,“ tvrdí jej zakladateľ – Navrátil starší. Spoluprácu s otcom a synom si pochvaľuje aj architekt. „Tento projekt je zaujímavý hlavne tým, že rodina, ktorá vybudovala fungujúci podnik a zabezpečila sa, chce robiť niečo pozitívne aj pre iných. Nestačí jej len zarábať peniaze, ale chce robiť niečo, čo má zmysel. Podarilo sa im vytvoriť miesto, kde sa príjemne býva nielen jednotlivcovi, ale spoločenstvu ľudí, ktorí sa poznajú a vychádzajú spolu.“

S pomocou starého otca

K prírode inklinoval pán Michal, odkedy si pamätá, hoci ho k tomu, ako priznáva, rodičia neviedli. Jeho zmýšľanie podporila manželka. Aj jej záleží na tom, aby žili s rešpektom k životnému prostrediu. Obaja našli pochopenie u dedka, ktorý im pomohol presvedčenie pretaviť do praxe. „Ja síce nie som prírodne založený typ človeka, ale mám šťastie, že mám takého syna. Od začiatku som preto vytváral podmienky, aby mladí mohli svoje zmýšľanie aj realizovať a nemuseli sme obracať každú korunu, pretože ekologické veci dnes ešte stále vyžadujú veľkú finančnú podporu. Som presvedčený, že môj syn ide správnou cestou. Okrem ekonomiky nie je v tomto projekte žiadna iná moja zásluha, navyše sa do tunajšieho prostredia ani veľmi nehodím, sú tu ľudia skôr mladší odo mňa,“ smeje sa tento pozoruhodný muž.

Napriek tomu, že otec so synom majú veľa spoločného, paradoxe ich rozdeľuje pohľad na vlastné bývanie, hoci sú susedia v „hromadne“ plánovanej lokalite. Ich domy sú naozaj celkom odlišné, aj keď výzorom spolu harmonicky ladia. „Michal je zaťažený prírodne a ja zase normálne,“ vtipkuje Navrátil senior, majiteľ pasívneho domu, ktorému sa síce ekologický prístup na jednej strane páči, na druhej strane je pre neho dôležité aj to, aby mal pohodlie, všetko bolo upravené a čisté, tak vnútri, ako aj vonku. „Skrátka, všetko musí byť skrátka par excellence.“

Ich rozdielne postoje k bývaniu zbadá návštevník už na prvý pohľad. Kým trávnik okolo domu pána Navrátila staršieho má dokonalú frizúru a každá vysadená rastlina svoje presne určené, premyslené miesto, na vedľajšej záhrade sa cítite ako na lúke plnej kvetov. Miesto tu majú rastlinky, ktoré si ho tu našli sami, domáca pani im v tom takmer nepomáha. Kým zodpovednosť za jazierko pána Michala je zväčša ponechaná na prírode, brehy susednej vodnej plochy sú dokonale upravené. „Myslím si, že k nášmu životnému štýlu sa hodí aj istý druh neporiadku a neusporiadanosti,“ hovorí sympatická Simona, Michalova manželka.

No kam sa len obzrieme, dôkazy o jej slovách nenachádzame. Kúpeľne síce domáci udržiavajú výhradne ekologickými prípravkami a knihy v kartónových škatuliach trpia dočasnou absenciou knižnice, no o neporiadku sa hovoriť nedá. Hoci manželia v dome bývajú už dva roky a tri roky ho stavali, zariaďujú ho a dokončujú postupne. Veď len niekoľko dní pred naším ohláseným príchodom dokončili práce na kuchynskej linke. „Som vlastne rád, že to trvá tak dlho, aspoň sme si za ten čas ujasnili, čo presne chceme, a keď sa nás s manželkou niekto opýta, či by sme niečo menili, môžeme s pokojným svedomím povedať, že nie.“

Mama, tato, brat a ja

Vstup do domu pôsobí veľmi milo a domácky. Starší, 9-ročný syn si na stene na priedomí vytvoril súkromnú galériu. Hostí víta kresbami obyvateľov a ich aktuálnych záľub. „Páči sa mi, že každý, kto k nám prichádza, vie, kto tu žije. Fasáda je hlinená a sama osebe láka k tomu, aby sa s ňou niečo podniklo,“ hovorí pán Michal a začína rozprávanie o svojej veľkej záľube, ktorú pretavil aj do podnikania – a tou sú hlinené omietky. Hrá sa s nimi, vytvára nové a nové zloženia či farebnosť. Po druhej materskej dovolenke nastúpila do rodinnej firmy aj manželka. „Vždy som túžil po tom, aby som mohol pracovať s mojou ženou. Je to veľmi príjemné a vlani sa mi to konečne splnilo,“ hovorí milujúci muž, u ktorého je rodina na prvom mieste. Veď aj počas stavby ich domu postavil ako prvú na pozemku záhradnú chatku, ktorá manželke a deťom poskytovala aké-také zázemie, no čo bolo dôležitejšie, umožnila im tráviť čas spoločne aj počas výstavby.

Nepálené tehly a slama

Hlinená je fasáda prírodného príbytku rodiny aj interiér. „Sme z hliny, vrátime sa do nej a ja v nej chcem aj bývať,“ s úsmevom konštatuje pán Michal. Vlastne celý dom je postavený výhradne z obnoviteľných materiálov pochádzajúcich z bezprostredného okolia. Skelet stavby tvorí neošetrená, kôry zbavená guľatina z 15 kilometrov vzdialeného lesa. Ako tepelná izolácia slúžia na seba poukladané balíky slamy zo susedného poľa a na ílové omietky použili hlinu z jazier vyhĺbených na pozemkoch. „Výhodou stavby je relatívna finančná úspora na základných stavebných materiáloch, musíte však počítať s oveľa väčšou prácnosťou a aj práca je drahá. Kým za zhruba 8 000 normohodín postavíte konvenčný dom, tu ste iba v polovici prác. Napríklad aj preto, lebo hlinená fasáda sa nanáša ručne. Hustota materiálu je veľmi veľká a ani pri miešaní, ani nanášaní si s ním neporadí žiadny stroj alebo by to šlo len veľmi ťažko.“ V praxi to teda vyzeralo na prvý pohľad trochu komicky. Na stavbe sa zišla partia nadšencov „patlajúca“ sa celé dni v blate, nanášajúca vrstvu bahna na balíky slamy. Dom sa vzhľadom na časovú náročnosť predražil oproti bežnej stavbe o zhruba 30 až 50 percent.

Pán Michal je presvedčený, že ílová fasádna omietka, ktorú s prímesou kravského trusu aplikovali v približne desaťcentimetrovej vrstve, im vydrží takmer celý život. Hoci sa postupne vyplavuje a pri jej použití treba brať do úvahy svetové strany, jej odolnosť je podľa neho neodškriepiteľná. „Severnú stranu domu, ktorá je častejšie vystavená dažďu, sme obložili drevom. Južná a východná stena domu zostala aj po dvoch rokoch takmer nedotknutá. S bežným dažďom nemá omietka najmenšie problémy, ale tak tri-, štyrikrát do roka prídu lejaky hnané vetrom, ktoré spôsobujú jej postupné vymývanie. Ak na hlinenú fasádu často pôsobí dážď, zmyje sa milimeter až dva za rok, pričom odporúčaná hrúbka je päť až desať centimetrov, preto spodnú časť domu a ani južnú a východnú stenu nebudeme nikdy opravovať, hoci je mi to ľúto.“ Domáci, našťastie, zachytil náš nechápajúci pohľad a vysvetlil nám pôvod svojej ľútosti. „Možno o pätnásť rokov bude treba opraviť nejaké časti fasády a už teraz sa na to teším. Zídu sa tu opäť nadšenci ekobývania, ktorých táto téma zaujíma a ktorí nám pri stavbe pomáhali. Spriatelili sme sa a bude to ako stretávka zo strednej školy.“ Na otázku, kde pán Michal týchto nadšencov hľadal, sme tiež dostali zaujímavú odpoveď. „Nehľadal som ich. Prišli. Keď niečo potrebujete, jednoducho vám to príde do cesty, nájde si vás to samo. Skúsenosti mi ukazujú, ako život do seba zvláštne zapadá, a keď robíte dobré veci, tak sa vám všetko v dobrom vracia. Aspoň mne to takto funguje,“ zamyslene hovorí.

Jednoducho iný

Keď vstúpite, hneď viete, že ste prišli do iného domu. Dobre sa tu dýcha, klíma je vlhkejšia, než na akú sme bežne zvyknutí. Dostávame hosťovské papuče a ponuku na čaj. Kávu totiž domáci nepijú. „Práve pre vlastnosť udržiavať optimálnu vlhkosť vzduchu sú hlinené omietky vynikajúce,“ vracia sa domáci pán k obľúbenej téme. Aj v praxi s nimi má výborné skúsenosti. „Iste, objavia sa tu nedostatky, deti všeličo navymýšľajú, ale aj keď sa do nej zarypne, dá sa ľahko opraviť – postriekate ju vodou, rozmočí sa a už ju stačí len uhladiť.“ Najviac však oceňuje, že sa omietky nešpinia. Ani na exponovanom okolí vypínačov či v záhlaví postelí nevidieť nijaké známky znečistenia. „Ich povrch totiž nie je taký tvrdý ako tradičná maľovka. Navyše, omietky síce sú odolné proti oteru, ale uvoľňujú sa z nich mikrovrstvy, takže tento mäkký povrch nezachytáva toľko špiny. To ma naozaj prekvapilo. Hlinené omietky sa pritom dajú použiť na všetky typy stavebných materiálov,“ hovorí.

Napriek dobrým vlastnostiam hlinených omietok začali mať v dome problémy s nedostatočnou vlhkosťou vzduchu potom, ako nainštalovali systém núteného vetrania s rekuperáciou. Aj keď je, ako majiteľ tvrdí, výmena vzduchu minimálna, je dosť veľká na to, aby omietky nestihli primeranú vlhkosť vzduchu udržiavať, a tak im klesla až o 10 percent z približne 35 percent. „V zime dosahuje v priemere 25 percent, pri veľkých mrazoch poklesne aj na 22 percent. Tento rok teda začíname riešiť, ako vlhkosť do domu dostať späť. Jediná prirodzená možnosť je pestovať tu viac rastlín. Pridali sme do núteného vetrania vlhkostný výmenník – aj to by malo pomôcť.“

Výhody núteného vetrania však oceňuje: „Moja manželka je citlivejšia na vydýchaný vzduch a v spálni sme neustále museli vetrať. Výhodou je aj permanentné odvádzanie pachov z domácnosti. Zistil som napríklad, že ešte o ôsmej večer som schopný učiť sa, pretože máme doma stále čerstvý vzduch.“ Systém prevádzkujú najmä v zime a v lete v noci.

Aj energie sú z prírody

Teplú vodu rodine zabezpečujú solárne panely, zvyšok dohrievajú elektrinou. V zime kolektory prispejú približne 10 percentami energie, v lete ich podiel dosahuje asi 70 percent. Jediným zdrojom tepla v dome je pec so šamotovým jadrom a hlinenými omietkami. Ňou vykúria celý dom. Využívajú pritom prirodzenú fyzikálnu vlastnosť tepla stúpať hore a pomocou výustiek v stropoch a cez schodisko sa teplý vzduch dostane aj na poschodie. Na akumuláciu tepla slúžia vnútorné priečky a primurovka obvodových konštrukcií z nepálených tehál a, samozrejme, hlinené omietky. „Keďže je dom naozaj dobre utesnený, jeden zdroj tepla úplne postačuje. Bežné prikladanie nám stačí tak do –10 °C. Keď je vonku mrazivejšie a ‚obal‘ domu začína chladnúť, musíme kúriť intenzívnejšie, čo znamená, že priložíme aj ráno, nestačí len večer.“ Okrem prúdenia vzduchu sa interiér zahrieva aj veľmi príjemným sálavým teplom naakumulovaným v stavbe pece, vďaka ktorému nie sú v miestnosti medzi podlahou a stropom teplotné rozdiely. Stále tu majú optimálnych približne 20 °C – aj v lete, hoci je celý dom väčšinou otvorený. Stavba sa neprehrieva a udržiava vnútri konštantnú teplotu, takže aj keď sú vonku veľké horúčavy, oni majú bez klimatizácie stále príjemných 25 °C.

Voda z jazierka

Človek žijúci v súlade s prírodou zodpovedne pristupuje k produkcii, no najmä k likvidácii odpadu. Okrem toho, že v kuchynskej zásuvke Navrátilovcov nájdete hneď niekoľko košov na triedenie odpadu, nie sú pripojení ani na verejnú kanalizáciu. Všetok tekutý odpad likvidujú v rámci svojho pozemku. Čierna voda, teda odpad z toalety, odchádza do kompostovacej nádoby pod domom. Keď sa nádoba naplní, obsah presunú do väčšej pri dome. „Keďže záchod je suchý, zo začiatku po nasťahovaní sa nám stávalo, že kompost bolo cítiť aj v interiéri. Vyriešili sme to pridaním ventilátora, ktorý sa po odklopení dosky automaticky zapne a odvádza všetky pachy. Trochu zle som odhadol aj to, ako často bude treba kompostér pod domom vyprázdňovať. Myslel som si, že to bude tak raz za desať rokov. Musím ho však čistiť raz ročne.“

Sivá voda, teda odpad z umývačky riadu, práčky, umývadiel atď., prechádza cez koreňovú čističku. V krátkom jarku sa ešte dočistí a natečie do vyhĺbeného jazera na pozemku. Koreňová čistička je vlastne obyčajná jama vystlaná fóliou, vysypaná štrkom a vysadená vhodnými rastlinami. Po čase v nej začnú žiť mikroorganizmy, ktoré si s vodou poradia. „Koreňová čistička sa nám veľmi osvedčila, funguje perfektne. Na bežnom koreňovom poli sa pestuje pálka, šašina alebo iné vodné rastliny a hovorí sa, že mikroorganizmy žijú práve na jej koreňoch. My ju máme už dva roky bez výsadby, je to len diera zasypaná štrkom, na nej je hlina s rastúcou trávou – a napriek tomu dobre čistí. Každého pol roka musím robiť skúšky kvality vody. Mikroorganizmy si, samozrejme, neporadia s bežnými chemikáliami v domácnosti, preto je otázkou svedomia, aké prípravky používate. Či už na sprchovanie, pranie, umývanie riadu, alebo bežné čistenie domácnosti. Ak si človek likviduje odpady v rámci svojho pozemku, verte mi, začne sa správať úplne inak. Do jazierka sa nám nasťahovali žabky a je nádherné, keď začnú kvákať. Nechceli by sme o ne prísť.“

Dom v kocke
Pozemok: 3 257 m²
Orientačná hodnota stavby: 181 650 €
Celková úžitková plocha: 182,1 m²
Bytová podlahová plocha: 136,1 m²
Nebytová podlahová plocha: 46 m²
Plocha záhradného jazierka: 266 m²
Architekt: akad. arch. Aleš Brotánek
Stavebná firma: čiastočná svojpomocná výstavba

Konštrukcie:
Dom je navrhnutý ako nízkoenergetický. Tepelný odpor zvislých konštrukcii je 10,6 W/(m². K), vodorovných 7,4W/(m². K).
Základy: Základový rošt je tvorenými betónovými základovými pásmi s prierezom 40 × 40 cm. Rošt je uložený na masívnom štrkovom ložisku s hrúbkou 600 mm. Na rošte sú pilóty, na ktorých sú uložené drevené trámy a slama.
Skladby slamenej obvodovej steny: Ílová omietka 50 mm, pletivo, balíky slamy s hrúbkou 500 mm + konštrukčné stĺpiky D170 (200) mm, jutovina, primurovka z nepálených tehál s hrúbkou 65 mm, hlinená omietka hrubá 10 mm.  
Strecha: Bezúdržbová zelená. V skladbe strechy je tepelnoizolačná vrstva (balíky slamy), oddelená od hydroizolačnej prevetrávanou medzerou (je vytvorená pomocou krokiev). Hydroizoláciu zabezpečuje fólia z PVC Potan G, ktorá je z obidvoch strán chránená geotextíliou. Odvodnenie základov a striech zabezpečuje drenážne a dažďové potrubie ústiace do záhradného jazierka.

Celá galéria: