Jarné slnko sa opiera do belostných múrov. Sedíme na jednej z mnohých dômyselne rozmiestnených terás – je jedenásť hodín dopoludnia a práve teraz sa stáva miestom, ktoré sa vďaka svojej orientácii mení na najútulnejšiu časť domu. Za sebou máme prehliadku originálnej stavby, ktorá úplne novo definuje predstavy o súkromí a komforte. Akoby z diaľky k nám doliehajú hlasy z najväčšieho átria na prízemí, kde sa práve zhromaždili všetci, ktorí sa pod túto vydarenú stavbu podpísali – investor s rodinou, architekti aj zástupcovia stavebnej firmy.
Dozrievajúce nápady
„Našiel som ich prakticky na ulici,“ spomína majiteľ na svoj prvý kontakt s architektmi zo štúdia A69. „Predtým som ich nepoznal, odporučili mi ich známi. Keď som im zavolal, dokonca na mňa nemali čas, čo sa nakoniec ukázalo ako šťastná komplikácia – nápad mal čas dozrieť,“ vysvetľuje. Dom mal stáť na parcele na okraji novodobej výstavby, v tesnom susedstve poľa a bezduchých domčekov odstrašujúcej kvality, avšak s fasádami tých najvýraznejších farieb. Výsledná „ulita“ nie je jednoducho uchopiteľná ani opísateľná.
Dom – ulita. Priestory s väčšími požiadavkami na intimitu sú umiestnené bližšie k centru parcely a vo väčšej výške. Špirála začína vstupom a prevádzkovým zázemím a vrcholí spálňou.
Definícia vlastného teritória
Architekti, známi svojimi originálnymi domami, dlho hľadali cestu, ako toto miesto uchopiť. „Ako sa správať na mieste, kde nie je zrejmá žiadna kvalita? Kde je duch miesta žrebovaný v lotérii katalógových domčekov?“ položil si otázku jeden z tvorcov Prokop Tomášek. „Hľadali sme cestu, ako pristúpiť k miestu, kde nie je zaujímavá morfológia, história, napojenie na zeleň a kde nenájdete diaľkové výhľady. Navyše, investor požadoval zachovanie súkromia – snažili sme sa nájsť spôsob, ako bez arogancie definovať svoje teritórium, ako si vytvoriť vlastný svet a uniknúť susedskej paranoje.“
* článok pokračuje pod formulárom *
Záhrada a dom sú jedno
Odpoveď bola veľmi prostá. „Ak neexistuje inšpiratívny kontext, sme nútení sami začať vytvárať podnety, obrazy, definovať prostredie,“ vysvetľuje architekt Tomášek. „Tradičná schéma solitérneho domu v záhrade, ktorá rozdeľuje parcelu na dom a zvyšok, prestáva platiť. Naša interpretácia počíta so stopercentným využitím parcely,“ dodáva. Nevznikol tu teda dom v záhrade, ale nekonečný film motívov s domom v záhrade. Stavba sa teda rozprestiera na celej ploche a ignoruje prechody interiéru a exteriéru – záhrada a dom sú jedno. Dom bol pôvodne navrhnutý z ľahčeného tepelnoizolačného betónu, investor však po odskúšaní technológie kladenia zmesi nebol spokojný s výslednou kvalitou povrchu (vzhľadom na jeho cenu a technologickú náročnosť), a tak bola táto technológia nahradená murovanou z keramických blokov.
Celá galéria
Nový začiatok
Spoločné hľadanie ale nebolo jednoduché. „Až doteraz sme bývali v podobnom domčeku, aké stoja okolo – v štýle podnikateľského baroka. Nový dom pre nás znamená do značnej miery nový začiatok,“ ukončuje prehliadku domáci pán v sprievode svojich najbližších. „Sťahujeme sa sem prakticky len s knižkami.“
Dom v Karlových Varoch
Architekti: Prokop Tomášek, Boris Redčenkov, Jaroslav Wertig zo štúdia A69 – architekti, www.a69.cz
Spoluautori: Jitka Macáková, Vítězslav Danda, Pavel Jahelka zo štúdia A69 – architekti
Dodávateľ: Bau-Stav, s. r. o.
Konštrukcia: keramické bloky
Stropy: železobetónové
Bazén: železobetónová vaňa
Strechy: ploché, pochôdzne, s extenzívnou zeleňou alebo so štrkom
Okná a fasádne výplne: hliníkové, zasklenie – trojsklo
Podlaha: polyuretánová stierka, respektíve dubová lamela
Vykurovanie: plynový kotol