Od technológie k stavbe
Keď sme sa už rozhodli, máme nakúpené aj privezené, znovu sa ozýva takzvaný ľudský faktor. I keď výrobcovia doplnia svoj výrobok akýmkoľvek nápisom či návodom, stavbu vedie stavbyvedúci a v lepšom prípade ju kontroluje stavebný dozor či technický dozor investora. A v nestrážených chvíľach sa – podľa u nás obľúbenej zásady z cudzieho krv netečie – stávajú naše staveniská doslova rajom kreativity stavbárov a murárov s rôznym stupňom kvalifikácie a mierou invencie. V tomto prípade sa naplno prejavia aj chyby v projekte, alebo dokonca absencia niektorých jeho častí. Väčšinou pritom k chybám nedochádza v snahe stavebníka poškodiť, najväčšiu vynaliezavosť prejavujú „majstri“ skôr v snahe opraviť určitú chybu alebo ušetriť si námahu a zjednodušiť prácu. Odporúčanie je jednoznačné – ako dobrá voľba sa opäť ukazuje siahnuť po materiáli a výrobcovi, ktorý pamätá na „šikovnosť“ murárskych partií. Čím viac detailov a konkrétnych riešení jednotlivých častí stavby výrobca poskytuje, tým lepšie pre projektanta, aj pre stavebnú firmu, a v konečnom dôsledku aj pre investora. „Je lepšie používať systémové prvky, ktoré vopred počítajú s rôznymi detailmi aj situáciami na stavbe, a vylúčia tak nevhodnú a neželanú kreativitu murárskych pseudomajstrov. Či už ide o diely s presne určeným účelom, menšie segmenty muriva, alebo špeciality, akými sú napríklad preklady s prípravou na osadenie vonkajších roliet a žalúzií,“ hovorí Ivo Petrášek.
Napriek tomu ani ten najlepší sortiment výrobkov a výrobcom definovaný technologický postup nie je samospasiteľný. Nevyhnutná je kontrola realizácie stavby na pravidelných kontrolných dňoch. A rozhodne sa nedá uspokojiť s vetou: Ja som už postavil toľko domov, čo vy vlastne o tom viete… Ivo Petrášek odporúča zaviazať v zmluve o dielo realizačnú stavebnú firmu k tomu, že bude dodržiavať technológiu stanovenú výrobcom. A to tak pod hrozbou bezpodmienečných opráv, ako aj stanovenou zmluvnou pokutou.
Minulosť a budúcnosť
* článok pokračuje pod formulárom *
Neexistuje lepšie odporúčanie ako existujúce referencie. Oslovujte známych, klopte na neznáme dvere. Zháňajte odporúčania, čítajte časopisy a knihy a hľadajte konkrétne príbehy a skúsenosti. Osobná návšteva u niekoho, kto vo výsledku úžasný, ale v priebehu pomerne stresujúci proces výstavby domu absolvoval, je na nezaplatenie. Nepýtajte sa však ľudí, ktorí majú „referovanie“ v popise práce, ale tých, ktorí do stavby investovali a dnes ju aj používajú. Ak si to používanie naozaj užívajú, možno sa ich odporúčaním riadiť. Pýtajte sa aj stavebných firiem, ako sa im spolupracuje s daným projektantom, čo si o ňom myslia.
Minimálne záručné lehoty pre všetkých výrobcov predpisuje zákon a stavebné materiály nie sú výnimkou. Voľný trh však dokáže podraziť nohy aj akokoľvek sebavedomému a ambicióznemu výrobcovi. Napriek tomu by pri výbere vhodného materiálu malo zavážiť renomé výrobcu, jeho postavenie na trhu a napríklad aj finančná životaschopnosť. Rodinný dom v hodnote 200-tisíc eur sa síce v objeme predajov stavebných gigantov môže javiť ako kvapka v mori, pre stavebníka však často predstavuje celoživotnú investíciu. Ako takú ju navyše plánujete. Je preto lepšie, keď ju zveríte spoločnostiam, pri ktorých je predpoklad, že ostanú činné minimálne počas existencie vašej záruky. A v lepšom prípade natrvalo – tak, aby ste svoj dom mohli vylepšovať či opravovať bez straty nárokov na kvalitu použitého konštrukčného systému.
Ďalšie diely seriálu: