Nakupujeme murovací materiál – 3. časť

3. júla 2015 16:19 Matej Šišolák, odborná spolupráca Ing. Ivo Petrášek ThinkstockPhotos

Pri výbere sú častou témou aj tepelnotechnické parametre murovacieho materiálu – tak jeho tepelný odpor (čiže schopnosť neprepúšťať teplo), ako aj napríklad akumulačné vlastnosti (schopnosť naopak teplo nahromadiť a potom vyžarovať).

Správne nastavené parametre

Modernej individuálnej výstavbe vládnu tepelné úspory. Problematika nízkoenergetických (NED) či pasívnych (EPD) stavieb dominuje debatám o stavbe rodinného domu už niekoľko rokov. Nadvláda nízkoenergetického stavania sa však končí zatvorením stránok príslušného časopisu či novín – percento NED a EPD v realizovanej výstavbe je pomerne nízke, nedosahuje ani desiatky percent. Dôvodom je, samozrejme, cena – tepelnotechnický výpočet, ktorý by sa mal urobiť ešte pred rozhodnutím o stavebnom materiáli, by mal pomerne jasne stanoviť nároky užívateľov, zohľadniť ich správanie (napríklad počet členov rodiny a ich typický režim dňa), odporúčať systém vykurovania a prípadne aj vetrania. Projektant by mal aj na základe týchto údajov definovať konštrukčný systém, ktorý bude so systémom vykurovania skôr spolupracovať, než mu prekážať. Možno však zároveň povedať, že murovacie prvky, ktoré sú dnes na trhu, poskytujú dostatočnú variabilitu na to, aby nebolo nevyhnutné prispôsobovať ich voľbu systému vykurovania.

Častou témou sú aj tepelnotechnické parametre murovacieho materiálu – tak jeho tepelný odpor (čiže schopnosť neprepúšťať teplo), ako aj napríklad akumulačné vlastnosti (schopnosť naopak teplo nahromadiť a potom vyžarovať). V súčasnosti sa bežne riešia zvislé konštrukcie domov ako systém nosný múr + tepelná izolácia. „Ja osobne nie som úplne presvedčený o jeho správnosti, či dokonca nevyhnutnosti. Niet pochýb o tom, že takýmto spôsobom možno ušetriť za vykurovanie, treba si však uvedomiť, že tepelné straty objektu obvodovým murivom tvoria v bežných domoch iba 20 až 25 % z celkových strát. Prevažná väčšina tepla uniká cez okná, dvere, strechu a, samozrejme, aj konštrukčnými tepelnými mostmi. Preto je dôležité pracovať na odstránení tepelných mostov správnym zhotovením stavby, najmä využitím systémových prvkov. Obyčajné obalenie stavby tepelnou izoláciou totiž problémy nerieši a v novostavbách neznamená automaticky výrazné zníženie nákladov na vykurovanie,“ opisuje svoje skúsenosti so zateplenou aj nezateplenou konštrukciou Ivo Petrášek. A pokračuje: „Väčšina ľudí si spája nízkoenergetické či energeticky pasívne domy s mohutnou tepelnou izoláciou obvodového plášťa, tá je však len jednou z mnohých požiadaviek. Na zaradenie domu do kategórie pasívnych má oveľa väčší vplyv jeho technologické vybavenie a nadväzujúce konštrukčné úpravy. Nevyhnutnou podmienkou je napríklad riadené vetranie s rekuperáciou tepla – výmena vzduchu sa musí realizovať prostredníctvom vhodnej vzduchotechnickej jednotky a rozvodov. Dôležitým parametrom, ktorý výrazne ovplyvní už predpoklady domu na splnenie požiadaviek zaradenia do kategórie EPD, je tiež čo najnižší pomer plochy obvodového plášťa k vykurovanému objemu, a teda aj k podlahovej ploche. Z toho vyplýva, že na dosiahnutie požadovaných hodnôt bude mať väčšie šance dvojpodlažný dom, pri ktorom postačia obvodové konštrukcie s nižším tepelným odporom než napríklad pri bungalove. To je však len ukážka špecifík, podmienok a požiadaviek pasívnej výstavby. Táto problematika je pomerne náročná a, pravdu povediac, nie je u nás veľa projektantov schopných navrhnúť skutočne pasívny dom. Množstvo kancelárií či stavebných firiem síce ponúka ľuďom „pasívne“ domčeky, pomerne často však ide iba o domy obalené tepelnou izoláciou so snahou ohromiť klienta tepelným odporom, ale bez požadovanej nadväzujúcej technológie, ktorá je však v skutočnosti najdôležitejšia a bez ktorej sa parametre pasívneho domu nedajú dosiahnuť.“

* článok pokračuje pod formulárom *

Do ženy, melóna a stavby nevidíš

V niektorých prípadoch vás práve v domoch obalených tepelnou izoláciou môžu prekvapiť neočakávané problémy. Pod zateplením sa dá ukryť veľa nepodarených detailov aj závažných statických chýb, ktoré sa objavia až keď už je neskoro. Navyše, niekedy možno závažnú poruchu, signalizovanú napríklad vznikom trhlín, zviesť na banálnu chybu zatepľovacieho plášťa. Odborníci preto odporúčajú pravidelne, ale aj náhodne kontrolovať priebeh stavby a zároveň si zhotovovať fotodokumentáciu. A fotiť treba všetko. To minimálne trochu „postraší“ stavebné firmy, pretože stavebník tak má v ruke podklady pre prípadné budúce spory. Investor by mal požadovať, aby sa každá časť stavby prevzala ešte pred zakrytím (výkopy, kanalizácia a ostatné siete, murivo pred omietnutím, tepelná izolácia a podobne) – minimalizuje sa tak možnosť nemilých dodatočných prekvapení po odovzdaní a zaplatení stavby.

Ďalšie diely seriálu: