Od nízkeho plota sa vzďaľovali rovnobežky spevnených cestičiek a rezali precízne zastrihnutý trávnik na úzke pásy. Dve do garáže, jedna k dverám. Prízemný dom o sebe z tohto pohľadu viac tajil, než prezrádzal. „K ulici chrbtom, k záhrade čelom,“ zavelila totiž dvojica architektov domčeku ešte v čase, keď stál len v ich predstavách a mohol sa vrtieť ako na stračej nôžke. A od ulice pár metrov ďalej. Na každé z týchto rozhodnutí mali architekti Silvia a Pavol Husárovci dobré dôvody.
Ako sa našli
Ale poďme pekne po poriadku. Lindini rodičia kedysi kúpili jeden z tých typických starých, úzkych a dlhých pozemkov. Bol tu starší dom, záhrada a vinohrad. Neskôr, keď na konci záhrad začala vyrastať nová ulica, rozhodli sa Linda a Zsolt, že si tu postavia dom. Mal byť moderný, s plochou strechou a prízemný, v tom mali celkom jasno. Bolo im však jasné aj to, že na úzkom pozemku si bez architekta neporadia. Zo začiatku nemali veľmi šťastie – žiaden z oslovených architektov im neukázal dom, ktorý by ich presvedčil. Až si raz Linda všimla neďaleko ich pozemku rastúcu novostavbu: „Neviem, čím to bolo, ale ten dom ma zaujal. Bol taký iný. Na tabuli boli mená architektov, tak som im zavolala… a dobre to dopadlo,“ usmeje sa. „Mali sme šťastie, lebo so Silviou a Pavlom sme si výborne sadli.“
Manželia Husárovci sú zástancami jednoduchej modernej architektúry, dobre však vedia, že v malom slovenskom meste sa minimalizmus len tak ľahko neujme: „Na to sú tu ľudia pomerne konzervatívni,“ hovorí architekt Husár. „Nejaké lastovičky zaujímavej modernej architektúry sa tu však už objavili. Aj my musíme postupovať trpezlivo – začali sme takými medzistupňami, na ktorých mohli ľudia sami vidieť modernejšiu architektúru. Takto si postupne získavame dôveru aj na progresívnejšie projekty,“ vysvetľuje. Za to, že je tento dom naozaj celkom iný než ostatné na ulici, si však Husárovci všetky zásluhy nepripisujú. „Architekt sa môže akokoľvek snažiť, veľa však záleží od objednávky investora. My sme mali šťastie, že sme sa s Lindou a Zsoltom perfektne našli. Vkusom sme na jednej vlne. Už celkom na začiatku, keď sme listovali v časopisoch a knižkách, páčili sa nám rovnaké veci.“ Linda jeho slová potvrdzuje: „Hneď prvá skica domu sa nám pozdávala. Povedali sme si: super – a bolo to. Potom sa už len dolaďovali drobnosti, nič zásadné sa na návrhu domu nezmenilo.“
Na dlhý pozemok dlhý dom
Linda a Zsolt nemali nijako neobvyklé požiadavky – okrem obývačky potrebovali ešte tri izby a dve kúpeľne, Linda chcela špajzu. Čo ale zdanlivo bežnú úlohu poriadne zamotalo, bol úzky pozemok v kombinácii s tým, že investori zásadne odmietali poschodie. „Potrebovali sme tiež, aby okolo domu prešlo nákladné auto,“ pokračuje vo výpočte Linda. „Človek nikdy nevie, čo život prinesie. Keby bolo niečo treba robiť so záhradou alebo keby raz chcel v záhrade stavať náš syn…“ To ešte viac zúžilo využiteľný priestor na dom. „Ďalšou vecou, ktorá vzhľad domu zásadne ovplyvnila, bola požiadavka na dvojgaráž,“ dodáva Pavol Husár. „Našťastie sa pozemok smerom od ulice mierne rozširuje, takže sme dom posunuli viac do stredu parcely a rozložili ho skôr do dĺžky. Pozemok je dostatočne dlhý, takže za domom ešte stále ostala pekná veľká záhrada.“
Mohlo by vás zaujímať:
* článok pokračuje pod formulárom *
Všetky izby sú pritom orientované do záhrady a zároveň na slnečnú stranu – na juhovýchod až juhozápad. príjemne sem svieti slnko, a v zime je to optimálne aj z hľadiska pasívnych solárnych ziskov,“ konštatujú architekti. „Aj vďaka tomu má dom pomerne dobré parametre z hľadiska energetickej úspornosti. Stavalo sa z tradičných materiálov – konštrukcia domu je z pálenej tehly, vyberali sme však tehly, ktoré mali v tom čase najlepšie tepelnoizolačné parametre na trhu.“
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Celá galéria
V ústrety záhrade
Všetky hlavné priestory ako obývačka, spálňa rodičov a detské izby sú obrátené do záhrady a cez veľké zasklenia sa z nich dá vyjsť priamo na terasu. Obytný priestor sa však záhrade otvára aj svojím tvarom: „Keďže sa dom robil na mieru, obývačka je ovplyvnená pozemkom – kopíruje jeho tvar a rozširuje sa zároveň s ním. Podobne sme postupovali pri výške miestnosti, takže ako v pôdoryse, tak v reze sa priestor otvára, zdvíha a graduje smerom do záhrady, vysvetľuje architekt Husár.“ Vzhľad domu a jeho interiér však ovplyvnila aj blízkosť susedného pozemku, na ktorom zatiaľ ešte nič nestojí. „Pozemok je na predaj, takže ťažko povedať, čo tu bude stáť o pár rokov,“ vysvetľuje Silvia Husárová. „Preto sme túto stranu domu poňali tak striedmo – obývačka a kuchyňa sem majú orientovaných len minimum okien.“
Autori projektu: Ing. arch. Pavol Husár, Ing. arch. Silvia Husárová
Projekt: 2007
Začiatok výstavby: 2007
Dokončenie stavby a interiéru: 2011
Pozemok: 2 560 m2
Zastavaná plocha: 294 m2
Úžitková plocha: 239 m2
Konštrukcia stien: tehly 40 – 50 cm
Konštrukcia stropov: monolitický železobetón
Strešná krytina: mPVC fólia
Vykurovanie: plynový kotol