História
Pôvod názvu Siena niektorí odvodzujú od etruskej rodiny Saina, iní od rímskej rodiny Saenii. Sienčania hľadajú možnosť významu tohto slova aj v latinských slovách senex (starý) alebo seneo (byť starý).
Toto mestečko sa nachádza v údolí medzi riekami Arbia a Elsa, na toskánskej plošine. Podľa legendy strategicky výhodné miesto si pre seba uzurpovali synovia legendárneho Rema, ktorí sem utiekli po smrti svojho otca pred hnevom strýka Romula. Založenie Sieny sa prisudzuje jednému z bratov – Seniovi. V meste narazíte aj na symbol Ríma – vlčicu s dvoma chlapcami, Romulom a Remom.
Strategická poloha Sieny zaujala Etruskov. Usadili sa tu približne na 500 rokov (od 900 do 400 rokov pred Kristom) a postarali sa o rozkvet poľnohospodárstva i kultúry. V čase, keď prišiel do tejto oblasti so svojou armádou rímsky cisár Augustus, našiel už funkčné mesto, ktoré neskôr zmenil na rímsku vojenskú kolóniu.
Obdobie 4. až 8. storočia bolo poznačené vplyvom Lombardov (Longobardov), ktorí násilne obsadili celú oblasť.
Približne v 10. storočí sa Siena rozdelila na tri časti: Castel vecchio, Castel Montone a Castello del Poggio Malavolti.
Pre 12. storočie bol typický rozmach bankovníctva – založili tu prvú banku na svete (dodnes je Siena mestom bánk). Veľkú zásluhu na tomto počine mali zámožné sienske rodiny. V tomto období mesto doslova rozkvitalo – stavali sa paláce, ktoré mali symbolizovať jeho bohatstvo. A tak sa Siena nenápadne prepracovala medzi významné obchodné strediská. Jej postavenie upevnila aj výroba látok, šafranu, vín, korenia a vosku. Významným krokom bolo založenie univerzity v roku 1203, preslávili ju najmä fakulty práva a medicíny. Sľubný vývoj drasticky prerušila v roku 1348 morová epidémia, ktorá si vzala za obeť takmer dve tretiny obyvateľov.
Významnou súčasťou sienskych dejín bolo neustále súperenie o moc s mestom Florencia. Boj o prvenstvo vyvrcholil v rokoch 1555 až 1559, keď sa Siena s konečnou platnosťou stala súčasťou Toskánska (ktorého centrom bola Florencia).
V 18. storočí sa táto oblasť rozdelila na 3 celky: Sienu, ktorá bola chránená múrom, a dve predmestia – Masse di Citta a Masse di San Martino.
19. storočie so sebou prinieslo do Sieny železnicu a prísun študentov na tamojšiu univerzitu. Dnes je Siena typickým moderným mestom.
Drahokamy Sieny
Pozrime sa bližšie na údajne (podľa názoru domácich obyvateľov) najkrajšie talianske mesto, ktoré v roku 1995 pridalo UNESCO do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
Ak sa vás niekto spýta, ktoré mesto je srdcom Toskánska, existuje len jedna správna odpoveď. Siena. Vyniká výnimočne krásnym historickým centrom. Každého očaria jedinečné budovy z pálenej tehly vkusne zdobenej travertínovými prvkami, ku ktorým bol zub času prekvapivo milosrdný.
* článok pokračuje pod formulárom *
Toto miesto si napriek stáročiam zachovalo atmosféru gotického mestečka. Pozornému oku určite neunikne, s akou citlivosťou sú budovy vsadené do nádhernej prírody. Stretneme sa tu však aj s architektonickou pestrosťou, ktorej ako stavebný materiál dominuje pálená tehla. Gotický biotop z červenej tehly predstavuje súbor budov, ktoré sú šetrne začlenené do okolitého prostredia bez toho, aby ho akýmkoľvek násilným spôsobom narúšali.
Centrom mesta je nádvorie Piazza del Campo, ktoré je postavené netradične – v tvare mušle. Toto miesto sa preslávilo povestnými hostinami a festivalmi, ktoré do Sieny pritiahli už veľa turistov. (O tradičnej sienskej slávnosti Palio si však povieme trochu neskôr.) Námestie v polkruhu obklopujú staré a veľmi zachované domy, ktoré zvýrazňujú historickú atmosféru námestia. A čo by to bolo za námestie, keby nemalo svoju fontánu? Tu je „vodnou primadonou“ známa Fontána šťastia – Fonte Gaia (z roku 1409), bohato zdobená reliéfmi. Na jej dne je plno mincí od turistov, ktorí sa sem chcú ešte vrátiť (podľa povesti každý, kto vhodí mincu do fontány, sa do Sieny určite ešte v živote vráti).
Významné miesto na námestí si vybojoval vznešený tehlový palác Pallazzo Publico alebo mestská radnica. Vznikol v období ohraničenom rokmi 1289 až 1309. V budove mestskej radnice sú momentálne voľne prístupné stredoveké siene, v ktorých má sídlo Museo Civica. Radnicu zdobia fresky Simona Martina a Ambrogia Lorenzettiho. Hlavná sieň – Sala della Pace – zaujme najkrajším svetským cyklom stredovekých fresiek v Európe (Alegória dobrej a zlej vlády). Ich autorom je Ambrogio Lorenzetti.
V kaplnke radnice môžeme vidieť fresky zo života Panny Márie. V Sala del Risorgimena nájdeme o niečo mladšie fresky – z 19. storočia. Tým, ktorí zatúžia po krásnom výhľade, stačí vyjsť na vysokú zvonicu Torre del Mangia a poriadne sa rozhliadnuť.
Na námestí sa môžeme pokochať pohľadom aj na Palazzo Piccolomini, palác v štýle florentskej renesancie, v ktorom sú dodnes uložené účtovné knihy z 13. storočia. V gotickom paláci Palazzo del Capitano del Popolo zase našla svoje útočisko fakulta vedy, ekonomiky a bankovníctva. Ak by ste ešte stále mali málo kultúry, môžete sa zastaviť v Palazzo Buonsignori, v ktorom sa nachádza národná obrazová galéria s bohatými zbierkami sienskeho umenia. A, samozrejme, nehodno zabudnúť na najstarší siensky palác Palazzo Marsili Libelli.
Závan tradície
Také označenie si rozhodne zaslúži tradičný sviatok Seiny – Palio, ktorý pripadá vždy na deň nanebovzatia Panny Márie. Jeho počiatky siahajú do roku 1310. Vzápätí po jeho oficiálnom schválení bola vytvorená aj inštitúcia, ktorá mala na starosti organizáciu tohto sviatku.
Palio je ľudová slávnosť, na ktorej môžeme vidieť historické kostýmy, folklórne vystúpenia a stredoveké rytierske turnaje. Vyvrcholením tejto udalosti sú dostihy na neosedlaných koňoch. Súťaží 10 mestských rajónov Sieny, pričom každý posiela svojho jazdca a koňa. Počas dostihov neexistujú žiadne pravidlá, čiže ide často o veľmi drsné divadlo plné pádov a krvi. Vyhráva kôň, ktorý dobehne do cieľa prvý, či už s jazdcom, alebo bez neho. Víťazstvo je vecou prestíže a je vždy kvalitne oslávené.
Presuňme sa teraz na Piazza del Duomo, kde nás čaká ďalší poklad Sienčanov, Dóm Santa Maria. Ide o stredovekú katedrálu postavenú z bieleho, červeného a zeleného mramoru. Na dóme sa usilovne pracovalo v rokoch 1136 až 1382. Cieľom Sienčanov bolo postaviť najväčší dóm v Európe a tromfnúť tak odvekého súpera, Florenciu. Ich plány sa však nenaplnili. Na prvý pohľad zaujme priveľkou kupolou a výraznou fasádou. Táto výnimočná budova sa honosí dielami takých významných umelcov, ako boli Pisano, Donatello a Michelangelo. Za pozretie určite stojí aj kaplnka svätého Jána Krstiteľa a renesančná krstiteľnica. V bočnej lodi dómu sa nachádza Museo dell Opero, kde sú vystavené významné plastiky a sochy.
Nesmieme obísť ani kostol Chiesa di San Domenico, ktorý je vyzdobený výjavmi zo života patrónky Sieny, sv. Kataríny Sienskej. V kaplnke sa nachádzajú jej mumifikované zostatky. Rodný dom sv. Kataríny stojí dodnes a obklopujú ho kaplnky, krížové chodby a tiež Kostol Ukrižovania z roku 1623.
Sústredili sme sa najmä na historickú stránku mesta. Obzvlášť sme sa venovali gotickému biotopu z červených tehál v jeho centre. Siena je však mesto ako každé iné. Aj ona vám poskytne prístrešie, ak sem zavítate a ponuka hotelov je široká a zaujímavá. Okrem toho váš jazýček pohladia chute miestnych špecialít a obzvlášť dávam do pozornosti víno Chianti, ktoré sa vyrába práve v Siene. Ak máte chuť stráviť príjemné chvíle v meste, kde sa minulosť spája s prítomnosťou, a kde majú tradície stále svoje miesto, zastavte sa.