Klimatizácia je minulosť: Ako dosiahnuť chlad v dome efektívnejšie?

13. augusta 2024 6:00 Erika Kuhnová Shutterstock

chladenie, mikroklíma, rekuperácia tepla, vykurovanie

Letné horúčavy sú čoraz neznesiteľnejšie a človek je často rád, keď nájde úľavu aspoň vnútri. Pohoda v interiéri sa pritom dá dosiahnuť aj bez klimatizácie. Ako je to možné?

Klimatizácia a jej nevýhody

Klimatizácia dokáže ochladiť interiér naozaj efektívne, ale má to háčik. Tento komfort vás môže stáť nielen vyššiu spotrebu energie, ale tiež investíciu do samotného zariadenia a jeho inštalácie. K dispozícii je pritom i technika, ktorá sa dnes už v rodinných domoch bežne používa na iné účely – chladenie miestností je jej ďalšou doplnkovou funkciou. Stačí si len správne vybrať a správne ju používať.

Čo zvládne tepelné čerpadlo

Tepelné čerpadlá vedia úsporne využívať teplo z vonkajšieho prostredia na vykurovanie a ohrev vody, no niektoré typy zvládajú aj chladenie. Na rozdiel od klimatizácie tak všetko „vybavíte“ jedným zariadením. Prvá dôležitá vec však je výber toho správneho čerpadla. Najvhodnejšie riešenie závisí od konkrétnych podmienok v mieste inštalácie. Preto by ho mal odporučiť odborník, ktorý po obhliadke domu a prepočítaní tepelných strát určí výkon tepelného čerpadla potrebný na vykurovanie, chladenie i na prípravu teplej vody.

Pasívne a aktívne chladenie

Vo všeobecnosti môžu tepelné čerpadlá chladiť buď pasívne alebo aktívne. Pasívne chladenie je možné len pri typoch voda – voda a zem – voda. Nízka teplota z podzemnej vody alebo zo zeme sa vtedy prenáša pomocou obehového čerpadla priamo cez výmenník tepla do vykurovacieho systému. Neaktivuje sa teda kompresor, takže tepelné čerpadlo zostane „pasívne“. Keďže nepracuje chladivový okruh s kompresorom, ale iba obehové čerpadlo, takéto chladenie je prakticky zadarmo.

Aktívne chladenie umožňujú všetky tri typy tepelných čerpadiel (vzduch – voda, voda – voda, zem – voda), ktoré sa vtedy uvedú do tzv. reverzného chodu. Pri tomto režime sa do procesu zapája aj kompresor. Tepelné čerpadlo je teda „aktívne“.

Mohlo by vás zaujímať

Vyberáme plynový kotol do rodinného domu

Vyberáte vhodný zdroj tepla do vášho rodinného domu? Najčastejšie riešenie predstavujú...

Reverzibilné tepelné čerpadlo

Chladiť však nedokáže každý typ tepelného čerpadla. Najmä ak ste sa rozhodli pre model vzduch – voda, ktorý je dnes jednoznačne najčastejšou voľbou. Mali by ste uprednostniť tzv. reverzibilné tepelné čerpadlo, ktoré zvláda aktívne chladenie. Dokáže nielen vykurovať a ohrievať pitnú vodu, ale rovnako ako chladnička vedia pri otočenom (reverzibilnom) chode aj odoberať teplo zvnútra a odovzdávať ho do okolia. Na pasívne chladenie je zas potrebný prídavný modul, ktorý sa však môže nainštalovať aj dodatočne.

Náš tip
Stropné rozvody ponúkajú pri chladení pomocou tepelného čerpadla najvyšší komfort – sálavý chlad vytvára príjemnú klímu bez fúkania studeného vzduchu. Limitom je, rovnako ako pri stenových alebo podlahových rozvodoch, teplota rosného bodu, pri ktorej začnú na povrchu kondenzovať vodné pary. Chladiaci strop preto nemôže mať menej než približne 18 až 20 °C. Takéto chladenie je teda vhodné do domov, ktoré pred prehrievaním chráni kvalitná tepelná izolácia a účinné tienenie.

Aké výhody skrýva podlahové kúrenie

Ďalšou otázkou je, ako sa chlad dostane do interiéru. Jednou z možností sú plošné rozvody vykurovacieho alebo samostatného chladiaceho okruhu (podlahové, stropné či stenové). V tomto prípade zabudnite na radiátory či ploché vykurovacie telesá, ktoré nie sú na chladenie vôbec vhodné. Lepšou voľbou je nízkoteplotné podlahové vykurovanie, ktoré je dnes najpopulárnejším variantom vykurovacieho systému.

* článok pokračuje pod formulárom *

Pri podlahovom vykurovaní je výhodou využitie existujúcich rozvodov a takisto veľká teplovýmenná plocha, no i toto riešenie má i svoje obmedzenia.

Aj tu sa spoľahnite na odporúčanie odborníka. Pri chladení vás totiž limituje povrchová teplota podlahy, ktorá by nemala klesnúť pod teplotu rosného bodu (približne 18 °C). Mohlo by totiž dochádzať ku kondenzácii vodných pár obsiahnutých vo vzduchu. Väčšina regulácií dokáže merať vlhkosť vzduchu a upravuje teplotu výstupnej vody do podlahy podľa aktuálneho rosného bodu, takže kondenzácia na povrchu nehrozí. Samotné chladenie je však možné len do istej miery. Ďalším negatívom je menej optimálna cirkulácia vzduchu v priestore, pretože chladný vzduch sa drží pri podlahe.

Efektívna dvojkombinácia

Ďalšou možnosťou je kombinácia tepelné čerpadlo plus fancoil, teda ventilačný konvektor. Fancoil jednotky zabezpečujú oveľa rýchlejšie, účinnejšie a rovnomernejšie ochladenie priestoru – podobne ako klimatizácia, pretože tepelné čerpadlo pre ne vyrába vodu s nižšími výstupnými teplotami. Nie je tu potrebné snímanie vlhkosti a fancoily sa môžu namontovať aj dodatočne, nutné sú však rozvody vody i odvod kondenzátu. Sálavé chladenie cez stropy alebo steny síce nie je také rýchle ani také výrazné, v dome však vytvára príjemnú klímu bez fúkania studeného vzduchu.

Pomôže aj rekuperácia

Ďalším technickým zariadením, ktoré využíva čoraz viac domov, je vetracia jednotka s rekuperáciou tepla. Väčšine ľudí sa rekuperácia spája s úsporami pri vykurovaní, keďže jej hlavnou úlohou je spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu, ktoré tak v zime neodchádza z interiéru pri vetraní. No užitočná môže byť aj v lete, a to dvoma spôsobmi.

Samotná rekuperácia síce aktívne chladiť nedokáže, môže však zvýšiť efektivitu spomínaného plošného chladenia tým, že rozvrství chlad rovnomerne do celého priestoru. Podobne, ako dokáže v zime odobrať teplo z odvádzaného vzduchu a ohriať ním ten privádzaný, vie v lete privádzaný vzduch od odvádzaného aj ochladiť.

Druhou možnosťou je pasívne nočné chladenie. Počas letných nocí, keď je vonkajšia teplota často nižšia ako teplota v miestnosti, sa aktivuje tzv. prepínateľný bajpas, teda obchádzka výmenníka spätného získavania tepla. Ten je štandardne súčasťou takmer každej centrálnej vetracej jednotky. Zapnutie bajpasu umožňuje obísť v letných mesiacoch rekuperáciu a dostať tak do miestnosti chladný nočný vzduch zvonka. Na vetranie s rekuperáciou pritom možno využiť nielen centrálne, ale aj lokálne jednotky. Tie sa dajú pomerne jednoducho nainštalovať aj dodatočne, keďže nepotrebujú centrálny rozvod vzduchu.

Nezabúdajte na hrubú stavbu

Netreba zabúdať, že veľký podiel na odolnosti domu voči chladu či teplu má aj vlastnosť, ktorej sa hovorí tepelná akumulácia a tepelná zotrvačnosť. Masívnejšie stavby, napríklad domy murované z tehly, dokážu energiu naakumulovať a vydávať postupne. Takisto ich múrmi z rovnakého dôvodu oveľa pomalšie prestupuje horúčava dovnútra. Vďaka tomu dokážu chlad získaný počas noci udržať v interiéri v priebehu celého dňa, resp. ho pomaly vydávať do okolitého vzduchu. Takže klimatizácia buď nie je vôbec potrebná, alebo na svoj chod minie oveľa menej energie.

Mohlo by vás zaujímať