Kedysi
Výstavba elektrárne bola výsledkom dobových trendov na prelome 19. a 20. storočia, keď energiu vodnej pary vystriedala elektrická energia. Koncepcia elektrárne predstavuje ešte symbiózu týchto dvoch energií – šlo totiž o parnú elektráreň, v ktorej para poháňala generátory na výrobu elektriny.
Postavila ju v roku 1912 uhorská pobočka firmy Siemens – Schuckert – Budapešť – Prešporok. Elektrickou energiou zásobovala tatranské vicinálne električkové trate (smer Poprad – Starý Smokovec, odtiaľ do Tatranskej Lomnice a Štrbského Plesa) a zároveň zabezpečovala osvetlenie týchto osád (30 rokov po spustení osvetlenia v New Yorku). Firma realizovala aj celú energetickú sústavu k tomuto projektu (výrobu striedavého prúdu 2 turbínami Curtis s výkonom 440 kW, vedenie vysokého napätia 15 000 V, transformátory v Hornom Smokovci a na Štrbskom Plese).
Objekt elektrárne patrí medzi málo zachovaných technických pamiatok z obdobia prudko sa rozvíjajúcej priemyselnej výroby v 19. a 20. storočí v hornom Uhorsku. Priemyselný štýl tohto obdobia sa podpísal aj pod vzhľad budovy elektrárne. Na fasádach objektu sa s citom a eleganciou využívala tehla. Slúži na priznanie a zvýraznenie konštrukčných detailov, pričom možno obdivovať dekoratívnosť jednotlivých riešení. Neoddeliteľnou súčasťou objektu je klasický tehlový murovaný továrenský komín, ktorý dotvára celkový obraz.
Elektráreň ukončila svoju činnosť v roku 1956. V nasledujúcom období slúžila ako továrenský priestor rozličným inštitúciám.
A dnes
Od roku 1993 je pod správou Tatranskej galérie, ktorá ju využíva ako alternatívny výstavný priestor. Celosvetový trend znovuoživovania nevyužitých industriálnych stavieb a ich adaptácie na kultúrne účely neobišiel ani Slovensko, aj keď u nás sa zatiaľ nedá hovoriť o trende, skôr o ojedinelých aktivitách.
* článok pokračuje pod formulárom *
Elektráreň TG je ojedinelý industriálny priestor na Slovensku, ktorý je svojou brutálnou obnaženosťou a strohou čistotou akoby predurčený na prezentovanie a presadzovanie súčasného výtvarného jazyka. V roku 2003 sa Tatranskej galérii v spolupráci s Pamiatkovým ústavom v Bratislave podarilo zaradiť objekt do zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska pod názvom Elektráreň parná a komín. Objekt mal na zaradenie všetky potrebné atribúty: istú dávku historickej pamäti, architektonické hodnoty v dochovanej hmote i v detailoch a doklad vývoja priemyselnej architektúry na Slovensku.
Elektráreň Tatranskej galérie v Poprade sa v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí stala známou inštitúciou venujúcou sa prezentácii súčasného umenia a kultúrnych aktivít v prospech verejnosti, no najmä mladej generácie. Tatranská galéria je v súčasnosti centrom podtatranského regiónu, ktoré slúži kultúre a rozvoju turizmu v tejto oblasti.
Pozitívne príklady
Objekty ako tento môžeme na Slovensku zrátať na prstoch jednej ruky. Záujmy sú však úplne opačné – namiesto historickej pamiatky vidíme často len lukratívny pozemok a starú „barabizňu“, ktorá bráni v raste ďalšiemu polyfunkčnému obrovi. Elektráreň Tatranskej galérie v Poprade je svetlým a nasledovaniahodným príkladom.
Celá galéria: