Aké nároky sa kladú na drevený strop?
Podľa statika musí byť strop schopný uniesť záťaž viac ako 100 kg/m². Aby spĺňal túto podmienku, v súčasných stavbách sa na drevené nosné hrady skrutkujú hrubšie (22 – 24 mm) dosky OSB. My sme sa rozhodli (aj pre nižšiu cenu) najskôr pripevniť na stropné hrady strešné laty s rozmermi 50 × 40 mm. Tie sme priskrutkovali vo vzdialenosti 20 cm od seba a vytvorili sme drevený rošt.
Objednali sme si naimpregnované dosky z masívneho dreva s hrúbkou 22 mm, ktoré v prepočte stáli 2,99 eur za m². OSB doska s hrúbkou 22 mm by naproti tomu stála 8,40 eur za m². Je pravda, že OSB dosky vďaka svojmu veľkému formátu (3,125 m²) dokážu lepšie rozložiť záťaž. Preto sa 100 kg rozloží na celú plochu, a nie na tri dosky, na ktorých práve stojíme. My sme to však vymysleli tak, že na tieto dosky ešte pripevníme OSB dosky s hrúbkou 12 mm (4,30 eur za m²), čím dosiahneme požadovaný efekt, ale s ešte hrubšou podlahou.
Mohlo by vás zaujímať
Prepočty pri zhotovení dreveného stropu
Keď sme porovnali cenu za dosky OSB a klasické dosky a pripočítali ceny strešných lát, dostali sme priemernú cenu 8,54 eur za m². Táto cena je takmer rovnaká ako v prípade 22 mm OSB dosiek, ktoré sme plánovali využiť na našu podlahu. Rozdiel je však v premostení 80 cm medzier medzi hranolmi, spevnení stropu aj v možnosti jeho väčšieho zaťaženia. Odlišuje sa aj hrúbka podlahy 34 mm, ktorá je o 12 mm väčšia.
Ekonomicky efektívnym variantom by mohlo byť prekrytie dosiek ďalšími masívnymi doskami. Tým by sme sa dostali na cenu 5,98 eur za m² (2 × 2,99 eur za m²) a hrúbku 40 mm. Rozloženie váhy a tlaku na podlahu by v tomto prípade mohlo byť rovnaké. Klasické dosky sa vysúšajú a keďže sme chceli zabrániť možnému prepadávaniu nečistôt cez strop, rozhodli sme sa pre prvý variant. V prípade dokúpenia najlacnejšej plávajúcej podlahy, kde sa cena pohybuje do 5 eur za m² (kompletne s lištami, fóliou a plastovými spojkami), bude nezateplený strop stáť 13,54 eur za m².
Ďalšie náklady na stavbu dreveného stropu
Pri stavbe z dreva, resp. ak staviate drevený strop, treba myslieť na jeho impregnáciu. Pri cene 5 eur za m³ by nás táto služba stála asi 250 eur. Rozhodli sme sa preto, že prácu urobíme sami. Museli sme si kúpiť moridlo za 150 eur. Drevo sme impregnovali poctivo štetcom – je dôkladnejšie ako striekanie, navyše striekaním dochádza k stratám. Práca nám však zabrala veľa času. Dosky na podlahu sme tiež najprv začali impregnovať svojpomocne. Museli sme pritom natrieť skoro 500 m². Ale zrátali sme si, že iba samotné moridlo by nás stálo viac ako služba, takže ďalšie laty a dosky sme si už dali naimpregnovať. V budúcnosti by sme si ručné impregnovanie už zrejme nevybrali.
Nosník dreveného stropu
Nosník sme vyrobili zo šiestich 6-metrových profilov s prierezom v tvare U. Oceľové profily musia byť v jednej výške, aby nedochádzalo k nadmernému zaťažovaniu jedného kusa v porovnaní s inými. Aj z toho dôvodu sme museli stĺpy dobetónovať. Najskôr sme vyložili prvý profil a položili ho na stenu stavby do nachystaného výseku U a na jeden železobetónový stĺp. Následne sme položili druhý profil na druhý stĺp, prisunuli ich k sebe a zvarili dokopy. Nakoniec sme v mieste zvaru navarili na profily 50 cm pásovinu s hrúbkou 10 mm a výškou 100 mm. Takto sme ukončili jednu stranu oceľového nosníka. Rovnako sme postupovali aj pri druhej strane.
* článok pokračuje pod formulárom *
Obe strany nosníka sme osadili oproti sebe s medzerou 7 cm. Nakoniec sme ich previazali kusmi pásoviny 250 × 50 × 5 mm, ktoré sme prizvárali na horné strany profilov vo vzájomných vzdialenostiach asi 80 cm. Toto sme však urobili až po osadení stropných hrád, aby ani jedna neležala na pásovine, čím by došlo k jej nadvihnutiu.
Mohlo by vás zaujímať
Stropné hrady
Stropné hrady sme voľne ukladali na vyrovnávací betón na vzdialenosť 80 cm. V múre sme záhlavie každej hrady obalili asfaltovým pásom a zo strán oddelili polystyrénom hrubým 20 mm. Tento polystyrén sme položili aj na hornú stranu hrady. Vzdialenosť v projekte bola 90 cm, no my sme si ju prispôsobili.
V častiach bez múrov sme položili do stĺpov na zabetónované závitové tyče (Ø 14 mm) a nosné hrady (krajné), ktoré budú niesť budúce stropné hrady (uložené naprieč). Rozmery nosnej hrady boli 180 × 140 × 7 000 mm v prístrešku a 180 × 140 × 4 000 mm nad terasou. Tam, kde sa hrady spájali na stĺpoch, sme ich záhlavia čapovali a osadili sme ich na závitovú tyč. Potom sme uložili stropné hrady. V miestach, kde boli stropné hrady osadené na drevené nosné hrady, sme ich navzájom prichytili 300-milimetrovými klincami.
Následne sme začali so skrutkovaním dosiek. Dosky sme skrutkovali na každú druhú strešnú latu, a to „cikcakovo“ raz na hornú, raz na dolnú stranu dosky. Naším cieľom bolo minimalizovať krútenie dosiek. Dosky sme ukladali asi 2 cm od kraja steny kvôli prípadnej vlhkosti, ktorú by dosky mohli od steny nasať. Účinok však nemáme overený.
Veríme, že vám tento postup pomohol a využijete ho aj vo svojich projektoch. Drevený strop vám umožňuje časť financií ušetriť a navyše si ho môžete zhotoviť svojpomocne.
Celý postup nájdete tu