„Páči sa mi jednoduchosť, symetria, farebná striedmosť, preto sme všetko smerovali do odtieňov šedej a bielej,“ opisuje koncepciu návrhu Ing. Jakub Kratochvíl, investor aj projektant v jednej osobe. Strecha je preto antracitová, okná tiež a fasáda biela. Aj časť plotu bude z ťahokovu, prestrihávaného plechu v antracitovej farbe a pre terasu počíta s tmavo šedou bridlicou.
„Rovnaký farebný koncept platí aj pre interiér. Je rozumnejšie vymaľovať na bielo a napríklad, pre kuchynskú linku použiť materiály, ktoré sa tak rýchlo neopozerajú, ale dajú sa rozraziť rôznymi farebnými doplnkami, tie totiž časom vymeniť môžete. Zelené steny sa prerábajú horšie,“ pokračuje investor.
Mohlo by vás tiež zaujímať
* článok pokračuje pod formulárom *
Dvojpodlažný dom s pôdorysom v tvare písmena L a dvoma pultovými strechami je orientovaný do priľahlých polí, kde už nie je plánovaná ďalšia výstavba. Hlavný vstup je situovaný z južnej strany a priamo nadväzuje na komunikačnú chodbu vedenú stredom domu. Z nej sú sprístupnené jednotlivé obytné miestnosti a príslušenstva v prízemí a to vrátane schodiska do podkrovia. Z obývacej izby a pracovne je pomocou zasklenej konštrukcie a francúzskeho okná umožnený vstup a výhľad priamo do záhrady. Jednotlivé miestnosti a príslušenstva na poschodí sú prístupné z chodby, ktorá nadväzuje na schodisko z prízemia.
Obvodové konštrukcie z toho najlepšieho
V priebehu stavby občas investor zaváha, či niekde predsa len neušetriť, v tomto prípade mal investor jasno: „Hovoril som si, že ak na niečom usporiť, tak na veciach, ktoré pôjdu vymeniť bez búrania. Trebárs sme zvolili lacnejšie interiérové dvere, ktoré raz zľahka vysadíte a kúpite nové. Čo sa ukázalo ako rozumné, pretože máme malú dcéru a očakávam, že až začne jazdiť na odrážadle, tak dvere dostanú zabrať. Už to vidím na stenách, kde sú odtlačky ručičiek, urazené rohy, skôr ma to trápilo, behal som so štetcom, teraz už to neriešim,“ pokračuje spokojne Ing. Jakub Kratochvíl.
Pokiaľ ide o stavebné konštrukcie, tam nezľavil, naopak si vybral to najlepšie, tehlu. A nie hocakú, ale plnenú izoláciou. „V tomto som mal jasno. Robil som si porovnanie, s klasickou nezateplenou tridsiatkou tehlou plus vonkajšie polystyrén som sa dostával viacmenej na cenu zateplenej tehly. Naviac u jednovrstvového muriva sa mi páčilo, že dostávam bonus v podobe pevnej tvrdej fasády zvonka, do ktorej, keď dieťa raz udrie, tak sa nič nestane, pretože pod omietkou nie je mäkký polystyrénový podklad. Ďalšou výhodou jednovrstvové konštrukcie je dlhšia životnosť, ako v prípade vonkajšieho zatepľovacieho systému, zdravší vzduch v interiéri, pretože murivo bez vonkajšieho zateplenia lepšie dýcha, takže to bola jasná voľba.“