Dve schodiská, viac ako 50 schodov, 34 okien, 10 dverí a trhová hodnota vyše milión eur… Táto veľkolepá stavba sa nachádza oproti farskému katolíckemu kostolu v miestnej časti nazývanej Banská Hodruša. Ešte pred pár rokmi bola budova v dezolátnom stave. Čo neukradli alebo nezhumpľovali vandali, zničila vraj voda. „Dlhé roky sem zatekalo cez strechu. Celú sme ju museli rozobrať, napadnuté a zničené drevo vymeniť, no veľkú časť sa nám podarilo zachrániť a znova použiť. To sa, žiaľ, nedá povedať o nosných stropných trámoch, ktorých sa podarilo zachovať skutočne len pár,“ spomína správca objektu Marián Holický, ktorý mal pod palcom celú, skutočne intenzívnu, rozsiahlu, finančne aj časovo náročnú rekonštrukciu trvajúcu tri roky.
Miesto plné spomienok
Hlavnou ideou bolo zachovať pôvodné a vdýchnuť chátrajúcej budove plnej príbehov, rodinných osudov a spomienok detí, ktoré ju navštevovali, nový život tak, aby mohla pokračovať vo svojom príbehu. Išlo o prvú rímskokatolícku základnú školu s materskou školou postavenú v dedine, ktorú vychodili deti miestnych baníkov. Keď škola zanikla, budova slúžila ako sklad. „V čase, keď sme nehnuteľnosť rekonštruovali, sa pri nás pristavovali miestni a rozprávali nám, čo tu zažili. Niektorí si pamätali lavicu, v ktorej sedávali, iní na výhľad z okna, no a ďalší zase, ako dostali od učiteľky trstenicou,“ hovorí správca.
V správnych rukách
Hovorí sa, že nič nie je náhoda, no majiteľ aj tak tvrdí, že na tento objekt narazil pred niekoľkými rokmi čistou náhodou. „Hľadal som miesto blízko prírody. Objekt, ktorý dýcha históriou, v prostredí, kde sa dá nerušene odpočinúť. Skrátka útočisko pre mňa a moju rodinu,“ prezrádza. Do oka mu padla budova v dezolátnom až havarijnom stave, kde bolo potrebné zrekonštruovať všetko od podlahy až po cíp strechy. „Podarilo sa nám zachovať niektoré trámy, rámy a krídla dverí, ktoré boli už na prvý pohľad dosť poškodené. Samozrejme, záležalo nám na záchrane dubového schodiska, ktoré sme dali do pôvodného stavu. Len škoda, že pôvodné zábradlie sa nezachovalo – ktosi ho ukradol,“ konštatuje správca Marián, ktorý je právom hrdý na dobre zrealizovanú prácu svojho tímu. „Dnes už po tom nie je ani stopa, no všade, kde sa pozriete, boli omietky v katastrofálnom stave. Všetky sme strhli a nahradili novými – vápennými. Zároveň sme odhalili a ošetrili pôvodné steny, aby bol priznaný stavebný materiál a technológia použitá pri stavbe. Zničené podlahy sme odstránili a položili nové, ošetrené olejom. Pravdaže, nové rozvody vody, kúrenia a elektroinštalácie boli nevyhnutnosťou.“
Mohlo by vás tiež zaujímať
* článok pokračuje pod formulárom *
Kruh sa uzavrel
Kdesi na začiatku stál sen… Vízia, ktorá vďaka vytrvalosti a nápadom investora a šikovným rukám majstrov po dlhých mesiacoch driny ožila a dnes je pretavená do hmotnej skutočnosti. „Páči sa mi atmosféra, vzdušnosť, pocit domova, robustné drevené stropy, surové steny z kameňa, krásne drevené podlahy, pôsobivý výhľad z okien na okolitú krajinu, ale aj pokoj, ktorý tu panuje. Slnečné lúče, ktoré sem dopadajú cez dvojité okenné rámy, či večerná atmosféra pri pohľade zvonka na lustre svietiace v oknách,“ netají svoje nadšenie majiteľ. Proces to síce bol náročný, keďže všetko si majiteľ navrhoval sám s dôrazom na zachovanie pôvodného stavu, no dnes, keď sa obzrie späť, rozhodne tvrdí: „Áno! Keď to vidím v plnej kráse, neváhal by som ani minútu a išiel do toho znova.“
Celá galéria
Mohlo by vás tiaž zaujímať