Mohlo by vás tiež zaujímať
Štyri hlavy dokopy
Rozvážnosť a pevná ruka architekta Tomáša Šeba sa už spolupodieľali na množstve projektov z portfólia ateliéru Architekti Šebo Lichý. Profesia architekta je však špecifická tým, že minimálne raz za život príde chvíľa, keď sa jeho práca preleje do súkromia. To, čo každodenne oddeľuje od voľného času s rodinou, sa stane jeho súčasťou v podobe novej úlohy – postaviť dom pre seba a svoju rodinu. „Musím povedať, že napriek tomu, že som si dom navrhoval sám pre seba a mojich najbližších, ktorí mi bezhranične dôverujú, nemal som úplne voľnú ruku, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Som zvyknutý brať klienta ako partnera, načúvať mu, je pre mňa dôležitým zdrojom spätnej väzby. Inak tomu teda nebolo ani teraz,“ hovorí architekt. Zachovať si chladnú hlavu určite nebolo vždy jednoduché, no klient, teda štvorčlenná rodina vrátane jeho samého, bude v dome bývať a má právo vyjadriť sa k návrhu. Existuje však lepšia inšpirácia pri plánovaní vlastného bývania?
Predtým, ako sa rodinka rozhodla presťahovať, bývala v štandardnom byte. „Všetko sa začalo spontánnymi rozhovormi o tom, čo každý z nás od bývania v dome očakáva a aké momenty života v byte by sme chceli zachovať. Zosumarizovali sme si, čo sú hlavné pridané hodnoty bývania v dome oproti bytu,“ spomína architekt. A že dostal pestrú paletu požiadaviek a očakávaní, o to sa postarali jeho najbližší – každý iný, každý výrazný. Manželka biochemička, syn matematik, dcéra nádejná architektka. „Každý mal iné priority, iné predstavy, niektoré konkrétnejšie, iné menej, ale našťastie sme sa v podstatných veciach stretli a vždy sme sa rozumne a demokraticky dohodli,“ dodáva s úsmevom.
Miesto a racio
Funkcie a spôsob života sú jeden balíček hodnôt, ktorý mala architektúra domu rešpektovať, tým druhým bolo miesto, ktoré si rodinka na bývanie vybrala. Pozemok v pomerne husto obývanej oblasti, vo svahovitom teréne a s dlhými úzkymi proporciami bol mantinelom, ktorý vyformoval tvar domu. „Nepokladal som za podstatné prehodnocovať architektúru nášho domu v nejakom estetickom zmysle. Je to náš vlastný priestor na život, pripadalo mi dokonca nemiestne podriaďovať ho konkrétnemu štýlu. Architektúra domu je teda akýmsi obalom našich priestorových predstáv,“ hovorí architekt. Spoločne sa vybrali na miesto, samovoľne sa začali rozhliadať okolo a budúca obývačka zrazu mala miesto v pôdoryse. Nevedeli sa však rozhodnúť, na ktorú stranu orientovať hlavný výhľad. Na jednej strane sa ozývala zelená záhrada, tichý priestor evokujúci pohodu, na strane druhej výhľad ponad strechy hlavného mesta. Treba uznať, že vybrať si z týchto dvoch možností by chcelo naozaj veľa dumania. Rozum a nápad vyriešili oboje. Architekt umiestnil dom ďalej za hranicou pozemku, takže z dlhej záhrady oddelil približne štvorcovú plochu v prednej časti. Dom tak získal dve záhrady, dva výhľady, dve hlavné fasády a predovšetkým naplno využil miesto, ktoré sa mu ponúklo.
Ako rástli steny
* článok pokračuje pod formulárom *
„Keďže je pozemok pomerne úzky, v zastavanej časti mesta a miesto na ňom už mal dom určené, zvyšok hmoty je v podstate vyformovaný ako stelesnenie stavebného zákona a iných predpisov.
Keď som si premietol dostatočné odstupy od susedov, od ulice (čo sme dodržali už pri vytvorení druhej záhrady), možnosti oslnenia a presvetlenia, ako aj výškovú členitosť pozemku a orientáciu na svetové strany, nadobudol som dojem, že nič iné na tomto mieste v podstate stáť nemohlo,“ konštatuje architekt. Praktická stránka veci je veľakrát tým najužitočnejším radcom, keď rodina vie, čo chce, a zvyšok nechá na objektívne oko architekta.
Poslednou podmienkou, ktorá sa na forme domu odrazila, boli prekrytia terás. „Veľmi radi sedíme v záhrade, aj keď prší. Využiť teda možnosť pohrať sa s tvarom domu a prikryť vonkajšie sedenie priamo v jeho tele, mi pripadalo nevyhnutné,“ konštatuje architekt. Na oboch stranách tak vznikli presahy druhého podlažia, ktoré sa postarali nielen o ochranu pred dažďom a vetrom, ale pomohli domu vyhnúť sa klimatizácii, ktorú rodinka silou-mocou nechcela. „Presahy sú veľmi praktický prvok pri tienení zasklených plôch. Nízke zimné slnko sa do interiéru dostane, no v lete sú veľké zasklené plochy v bezpečí pred priamym vysokým intenzívnym slnkom,“ vysvetľuje architekt.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Interiér samorast
Každá stavba by mala mať priestor na rozvíjanie sa. To, že v priebehu tohto procesu nastanú zmeny, môže byť pozitívnym javom. Inak to nie je ani pri interiéroch, nie každý vzniká nárazovo. „Snažili sme sa vnútro nášho domu poňať nadčasovo. Najlepšiu cestu k tomuto cieľu vidím v pozvoľnom a postupnom zariaďovaní. Prežívať tento proces spolu s ním, nechať sa viesť pocitmi. Vtedy sa človek vyhne tomu, aby skĺzol do silenej pózy,“ vysvetľuje architekt. Vedeli, kam sa chcú pri pozeraní filmov pozerať, že centrom priestoru bude kozub. Ostatné sa vyvinulo samo. Materiály vybrali jemné a nadčasové, nevytvárali si bariéry a prekážky. Ozdobnosť v tomto dome priestor nedostala, o to jednoduchšie a prirodzenejšie sa v ňom tejto rodine býva a naďalej si ho postupne buduje.
Rodinný dom na Kolibe
Autor projektu: Tomáš Šebo (Architekti Šebo Lichý)
Miesto: Bratislava
Realizácia: 2013
Úžitková plocha: 225 m²
Pozemok: 485 m²
Konštrukčný systém: keramické tehly, železobetónové stropy a steny
Strešná krytina: Fatrafol, zelene strechy a terasy šikmá strecha a atiky Rheinzink
Zateplenie: systém Nobasil plus, Terranova
Vykurovanie: plynový kotol Geminox, podlahové vykurovanie v obývačke, chodbách a kúpeľniach, klasické vykurovacie telesá v spálňach
Podlahy: dubové veľkoplošné parkety, v kúpeľni liaty epoxid
Základy: železobetónová doska
Výplne otvorov: hliníkové rámy Hueck, výplne izolačné trojsklo, tienenie externými žalúziami Nordia
Špeciálne systémy: inteligentná elektroinštalácia Niko home control
Celá galéria: