Mohlo by vás tiež zaujímať:
Osudové otvorenie
Deanovci – majitelia – si tento dom našli v marci 2006. V tom čase bývali v elegantnom byte klasického gregoriánskeho štýlu v starobylej časti mesta Tunbridge Wells v anglickom grófstve Kent. „Večne tam boli problémy s parkovaním a my sme mali v úmysle založiť si rodinu, takže sme sa rozhodli nájsť si iné bývanie,“ spomína Sophie. Jej manžel Ian objavil ich terajší dom na internete. „Keďže sme dovtedy vždy bývali v meste, nadchlo nás, že k nášmu novému domu vedie iba nepodstatná, málo využívaná cesta,“ vysvetľuje domáca pani. „Keď som potom otvorila dvere do domu, vedela som, že je to miesto, kde chcem žiť. Presvedčili ma o tom aj steny z neomietnutých tehál, drevo poznamenané časom a zvuk kľučky pri otváraní dverí,“ dopĺňa.
Interiér domu bol však vtedy tmavý a nevľúdny a volal po renovácii. Keď sa doň Sophie a Ian po kúpe nasťahovali, začali nehnuteľnosť postupne zveľaďovať. Popasovať sa museli s viacerými nedostatkami – s nestabilnou obmurovkou kozuba, muškami, ktoré sa zabývali pod pracovnou doskou v kuchyni, či s azbestom, ktorý bol použitý v jednej zo spální. Sophie, ktorá sa venuje interiérovému dizajnu, potom navrhla vedenie elektrických inštalácií, plochy s náladovým osvetlením a nábytok do každej miestnosti. „To mi veľmi pomohlo nestratiť elán,“ spomína Sophie na toto náročné obdobie.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Rok renovácie
Dvojica tak viac ako rok trávila každý víkend renováciou svojho domova. Plastové okná nahradili drevenými a v zadnej časti domu nainštalovali zasklené dvere vedúce do exteriéru. Kým Ian a jeho švagor sa postarali o väčšinu murárskych prác, Sophie pomáhala pri odstraňovaní stavebného odpadu. V tomto období spávali na nafukovacích matracoch, obkolesení rumoviskom a varili si na variči. „Každé ráno pred odchodom do práce sme sa najprv museli dôkladne zbaviť prachu. Iróniou bolo, že som navrhovala interiéry pre klientov a sama som bývala takmer v rozvalinách,“ spomína dnes s úsmevom Sophie.
* článok pokračuje pod formulárom *
V roku 2012 sa potom pustili do ďalšej rekonštrukcie – zväčšenia kuchyne. Vtedy zrušili aj okno vedúce z druhej obývacej izby do haly, vďaka čomu na prízemí získali priestor na toaletu. Deanovci si tak postupne vytvorili nádherný domov, z ktorého vyžaruje teplo, pohoda a cit pre detail, a svoje rozhodnutie vysťahovať sa z mesta si jednoznačne pochvaľujú. Sophie však nemá rada, keď je všetko stále na rovnakom mieste, a teší ju, ak môže veci okolo seba premiestňovať a priniesť tak do bývania trochu zmeny. „Mám radosť, keď môžem do priestoru vpustiť čerstvý vietor – hneď ho potom vidíte úplne inak. Je to zároveň aj trochu zábavné, pretože Ian a deti potrebujú vždy čas, kým si na takéto novoty zvyknú,“ vysvetľuje.
„Keď zomrela Ianova stará mama, zdedila som po nej podnos na tortu. Neskôr som podnosy začala zbierať. Často ich používam, keď niekto príde na čaj, alebo pri rôznych oslavách. Moja zbierka sa stále rozrastá.“
Sophie, majiteľka
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Vianoce – najkrajšia časť roka
Vianoce sú v rodine Deanovcov tou najkrajšou časťou roka. „Už začiatkom decembra začínam premýšľať, ako to všetko zorganizovať, a vždy ma trochu chytá panika. Stromček kupujeme až tesne pred Vianocami a až vtedy vyberám dekorácie,“ hovorí Sophie. „Tieto dni si naozaj užívam – rodinnú spolupatričnosť, oheň v kozube a pečenie zázvorníkov s deťmi,“ dopĺňa. Hoci sú deti ešte malé, rodina už má svoje zaužívané tradície. Na Štedrý deň si Ted a Dorrie otvoria svoje prvé darčeky – pyžamká. „Keď si ich oblečú, ideme do obývačky, sadneme si ku kozubu a prečítame si príbeh o tom, čo sa stalo večer pred Vianocami. Potom si vyvesíme pančuchy a Santa Clausovi pripravíme zázvorníky a sherry,“ opisuje domáca pani.
Vianoce sa potom začínajú už ráno okolo šiestej, keď sa deti prikradnú dolu, zvedavé, čo nájdu vo svojich pančuchách. Potom sa všetci zídu pri raňajkách a pochutnávajú si na praženici a údenom lososovi a rodičia popíjajú šampanské. Deti sa oblečú do nového oblečenia, ktoré dostali, a čakajú, kým prídu ďalší členovia rodiny. „Minulé Vianoce sa nás zišlo štrnásť,“ spomína si Sophie. Po obede potom zájdu na dlhú prechádzku a po návrate si v útulnej obývacej izbe otvoria ostatné darčeky.
Celá galéria: