Manželia Robieovci ukončili Chicagsku univerzitu a keďže túžili žiť aj naďalej v jej blízkosti, našli si pozemok v tesnom susedstve univerzitnej záhrady. F. C. Robie mal o svojom budúcom dome netradičnú predstavu. Chcel, aby fungoval ako stroj. Chcel, aby bol nehorľavý, priestorný a aby nebol plný neúčelných dekorácií. A tak si ako materiály na dom vybral tehlu, betón a oceľ.
Pozemok, na ktorom dom leží, je úzky – má šírku len 18 m, dlhý je 55 m. Práve preto má dom mimoriadne pretiahnutý tvar. Vstup do domu je zo zadnej strany, takže je skutočne ťažké nájsť ho. Prízemie patrí technickým priestorom, no najmä rozsiahlej biliardovej miestnosti a detskej herni s východom na uzatvorený „bezpečný“ dvor na južnej strane.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Na hlavné podlažie vedie schodisko umiestené pri vstupe. Kozub v strede podlažia rozdeľuje priestor na obývačku a jedáleň. Nespomíname to náhodou – Robie House je podľa všetkého prvým domom na svete, kde bol využitý takzvaný „open space“. Všetky svietidlá sú umiestnené na vonkajšom okraji miestnosti, centrálny priestor je otvorený, bez akýchkoľvek prekážok.
Z obývačky je východ na rozmernú terasu, na ktorú vedie aj vonkajšie schodisko. Okrem terasy je na poschodí ešte niekoľko francúzskych okien a balkón (nad uzavretým dvorom). Výhľad z okien je zaujímavý – na ulicu z domu vidieť bez problémov, z ulice do domu však nie.
Na vrchnom podlaží sú spálne a kúpeľne.
Robie House je na prvý pohľad výrazný svojou horizontalitou. Tú architekt dosiahol zaujímavým tehlovým obkladom. Škáry v horizontálnom smere sú bledé, tie vertikálne sú tehlovej farby, a tak čiastočne splývajú s obkladom. Široké presahy strechy, vápencové preklady, parapety, kvetináče, hlavice múrikov a iné exteriérové prvky horizontalitu domu ešte podčiarkujú.
* článok pokračuje pod formulárom *
Frank Lloyd Wright nenavrhol iba dom, ale aj interiér, okná, nábytok, textílie, osvetlenie, a dokonca i koberce. Všade nechával svoju značku – kombináciu kríža, kruhu a štvorca. Na kobercoch sa ako vzor objavuje aj pôdorys tohto domu. Dom stál v čase svojho vzniku 58 500 dolárov, čo zodpovedá dnešnému asi jednému miliónu eur.
Hoci je Robie House naozaj výnimočný, jeho prví, a dokonca ani druhí majitelia v ňom šťastie nenašli. F. C. Robie sa do domu s rodinou prisťahoval v roku 1910, no v dôsledku finančných aj manželských problémov bol nútený ho už o 14 mesiacov neskôr predať. Druhý majiteľ zomrel necelý rok potom, čo ho kúpil, takže dom opäť zmenil obyvateľov. Až ďalší – neskôr sa ukázalo, že posledný – majiteľ sa tu usadil a prežil tu 14 rokov.
Mohlo by vás tiež zaujímať
V roku 1926 sa stal majiteľom domu Chicagsky teologický seminár, ktorý takmer zariadil jeho demoláciu, aby na jeho mieste postavil študentské internáty. Napokon sa ale podarilo Robie House zachrániť a v roku 1963 sa stal národnou kultúrnou pamiatkou USA.
Dnes je budova prístupná verejnosti, takže ak budete mať cestu do Chicaga, príďte sa doň pozrieť.
Celá galéria