Mohlo by vás tiež zaujímať
Kúpili sme si takmer storočný, ale na prvý pohľad slušne zrekonštruovaný typický sedliacky domček s kvetinovou predzáhradkou a záhradou plnou ovocných stromov, malín a ríbezlí. V obci, kde sa končí cesta a kde sa už aj muchy otáčajú, kde nie je obchod, škola, zdravotné stredisko, ale zato tam stojí kostol a pred dvoma rokmi podľa zákonitostí súťaže na voľnom trhu pribudla k prvej krčme ešte druhá. Všetko najdôležitejšie, čo patrí k poctivej slovenskej dedine, máme skoro dvojmo.
Naše spolužitie s miestnymi obyvateľmi musíme, chvalabohu, aj po rokoch hodnotiť ako pôvabne rustikálne. Prvé „híringové“ stretnutie sa uskutočnilo, ako ináč, v krčme. Pre miestnych štamgastov bol náš príchod vítaným spestrením. Nasledoval menší krížový výsluch, reč prišla aj na to, od koho sme kúpili dom. Problém bol v tom, že nám mená, ktoré domáci spomínali, veľa nehovorili. Nakoniec sme našli spoločnú reč – dom oproti cintorínu bol, ako sa ukázalo, vynikajúcim orientačným bodom. Jeden z hostí, muž v rokoch, nám vzápätí vymenoval majiteľov nášho domu spred niekoľkých desiatok rokov.
Klbko informácií o tom, kto mal pred desiatkami rokov koľko detí, kam sa odsťahovali, kto robil v Amerike, kto predával bony, koho dali do starobinca, koľko stálo na trhu kilo čerešní, kto bol najchýrnejším pytliakom, rozmotávame dodnes. Márne. Na pretras prišli aj „pikošky“, za ktoré by dnes bulvár draho zaplatil – kto na čo zomrel, komu odrezal „cinkulár“ ruku, koho zabilo v lese, kto mal s kým nemanželské dieťa…
Nakoniec sme sa dočkali aj hodnotenia našej investície. Náš informátor nás pochválil: „Dobre ste kúpili, vzadu (pozn. autorky: rozumej v záhrade) môžete smelo stavať.“ Namietali sme, že chceme mať záhradu na relax a nie na stavbársku lopotu, ale to nového známeho vôbec nevyviedlo z miery. Pohotovo a žičlivo opáčil: „To nevadí, tak potiahnete vyššie, čo máte vpredu, nadstavíte.“
* článok pokračuje pod formulárom *
Netušil, že my sme neboli (a stále nie sme) postihnutí slovenským bacilom permanentného stavania a prerábania. Veď práve preto sme si kúpili akože zrekonštruovaný dom. Suplovať majstra murára, tesára, podlahára, inštalatéra, kúrenára, na to sme vtedy ani nepomysleli. No vidiecky život si aj v našom prípade vybral svoju daň. Časom sa totiž ukázalo, že všetko to, čomu sme sa bránili, sme neskôr museli zvládnuť.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Teraz už chápem všetkých, ktorým som ešte pred rokmi nerozumela, keď opisovali, čo už urobili a čo ešte treba urobiť. Dokonca už môžem ponúknuť aj niekoľko osvedčených receptov, pravidiel či varovaní, ako si radosť z chalupárčenia zbytočne neskaliť.
Život na chalupe a s chalupou je nekonečný kolotoč radostí a starostí. Len vy rozhodnete, na ktorú stranu sa prevážia misky váh – či sa stanete otrokmi svojho „latifundia“, alebo si povinnosti zadelíte tak, aby ste si oddýchli a mohli sa tešiť zo života. Hoci len tak, že si nájdete čas prejsť sa po pamätihodnostiach v okolí, urobiť si výlet na bicykloch, zájsť si na pivo alebo navariť svoj povestný guláš. My máme našťastie v tejto veci už celkom jasno.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Podobné články
Môj domŠtvorizbový byt vo Vrábľoch si už žiadal poriadnu premenu! Pôvodné priestory vymenila rodina za útulný a teplý domov
Urob si sámAko vyzerajú stromy a úroda zničené krupobitím? Skúsenosť, ktorá nepoteší žiadneho záhradkára (reálne fotky zo záhrady)
Môj domČas na podanie priznania k dani z nehnuteľností sa kráti. Koho sa to týka a dokedy ju treba zaplatiť?
Urob si sámParadajky alebo rajčiny – ako ich pestovať a docieliť bohatú úrodu? Dozviete sa v najnovšom podcaste Záhrada