Za hlasom intuície
Hanka je aj dnes vďačná, že vždy počúvala svoje srdce a mala odvahu ísť tam, kam ju intuícia zaviedla. „Mám to v živote nastavené tak, že keď rozhodujem o nejakom ďalšom kroku na svojej ceste, či už pracovnej, alebo osobnej, tak ho musím cítiť v každej bunke tela ako svoje poslanie, ako niečo, čo vo mne vibruje a čo ma napĺňa. Preto som vždy všetky svoje bio- a ekoprojekty robila s obrovskou láskou, nadšením a potrebou pomáhať ľuďom. Myslím, že ľudia ten úprimný zámer nejako vycítia a proste to funguje. Som vďačná, že môžem robiť prácu, ktorá je zároveň i veľmi kreatívna, má hlbší zmysel a cez ktorú pomáham ľuďom. A pre mňa je ešte veľmi dôležité, že som slobodná, postupne realizujem svoje sny a pracujem v pokoji domova, takže sa môžem prispôsobiť deťom, záhrade, počasiu aj svojej energii. Pracovňu mám niekedy aj v posteli, teraz v lete najčastejšie píšem v záhrade.“
Zbúrané predsudky
Slovo bio je mnoho ľudí zvyknutých spájať s niečím prehnane zdravým, niečím, čo nechutí, ako by malo. Hanka však hodnotí biopotraviny ako akékoľvek potraviny, ktoré vznikli čo najprirodzenejším a kontrolovaným spôsobom. „Myslím si, že nemá cenu robiť z toho vedu – bio je to základné, čo nám príroda ponúka. Pred sto rokmi bolo všetko bio. Pre mňa sú biopotraviny tie úplne najpoctivejšie dary prírody. Sú oslavou chutí, farieb a vôní. Keď sa na to dívam sedliackym rozumom, biopotraviny považujem za prirodzenejšie a zdravšie.“
Medzi veľké zásluhy tejto úspešnej spisovateľky kníh o biovarení a biopotravinách patrí aj to, že sa jej podarilo zbúrať múr predsudkov, a to dokonca aj u ľudí, ktorí biopotravinami pohŕdali. Podľa Hanky bola kľúčová už prvá jej kniha Biokuchařka Hanky Zemanové, ktorá prelomila predsudky mnohých ľudí. „Zdravé jedlo môže krásne vyzerať a ešte lepšie chutiť a to som chcela ľuďom ukázať. Zrazu biojedlo už nevyzeralo ako zvláštna zrnitá hmota, ale ako niečo, na čo máme chuť. Tieto jedlá prezentujem ako oslavu darov prírody a nie ako nejakú obmedzujúcu diétu, pri ktorej len trpíme.“
Mohlo by vás tiež zaujímať
So zdravým sedliackym rozumom
Uznajme ale, že v minulosti to bolo predsa len o niečo zložitejšie. Dosiahnuť, aby dali ľudia biostravovaniu šancu, si vyžadovalo oveľa viac úsilia ako v súčasnosti. Dnes je situácia skôr opačná… „Myslím, že ide o módnu vlnu, ktorá so sebou nesie rad extrémností. Veľa ľudí prepadá najrôznejším výživovým smerom, mnohí zložito riešia, čo jesť a čo nie, a pritom sa strácajú v nekonečných množstvách často protichodných odporúčaní, sú priam závislí od zdravého jedla. Dúfam, že ide o dočasnú reakciu systému. Prechádzame od jedného extrému, keď sme verili, že margarín a polotovary sú super pre gazdinky, do druhého – prehnaného záujmu a starostlivosti o svoje zdravie. Moja práca vychádza zo zdravého sedliackeho rozumu.“
Ako teda zhodnotiť takýto typ stravovania – môžeme biostravovanie považovať za diétne? „Ak máte na mysli nízky príjem kalórií, tak, samozrejme, nie. Bio môže byť totiž aj slanina, rezne, maslo, tučné mlieko… Odmietam sa pozerať na stravu len cez počítanie kalórií. Zdá sa mi to zbytočné, komplikované, navyše, kalórie neodrážajú kvalitu a obsah živín. Ja vyhľadávam a odporúčam potraviny, ktoré nás vyživujú, dávajú nám veľa minerálnych látok a vitamínov, ako aj ďalšie cenné zložky a celkovo nás posilňujú. Bohužiaľ, súčasná bežná strava nás skôr zaťažuje a nevyživuje. Navyše, cielene nízkotučná strava plná ,lightʻ výrobkov nevedie k pevnému zdraviu. Nedávno mi jedna pani hovorila, že neje orechy, pretože sú veľmi kalorické. Ja napríklad orechy považujem za veľmi cennú zložku jedálnička a je mi úplne jedno, koľko majú kalórií. Ak chceme zmeniť stravu, tak by naším jediným cieľom nemalo byť zhodiť niekoľko kíl, ale nájsť pre seba vhodný a zdravý jedálniček, podľa ktorého sa môžeme stravovať celý život.“
Všetko má svoj čas
* článok pokračuje pod formulárom *
Aj keď to na prvý pohľad vyzerá celkom jednoducho, robiť to, čo nás skutočne baví, si občas vyžaduje naozaj veľa práce a úsilia. Ako sa dá zvládať takýto boj s časom? „Povedala by som, že skôr ako úsilie sú potrebné ľahkosť a nadhľad. S časom som bojovala asi 15 rokov a neviem, čo sa stalo, ale za posledné roky sa to zmenilo. Teraz som presvedčená o tom, že všetko má svoj pravý čas. Niektoré veci sa nedajú urýchliť, a ak ich príliš zrýchľujeme, stojí nás to množstvo úsilia a boja. A tak žijem s tým, že som vždy v pravý čas na tom správnom mieste, že ku mne prichádzajú tie informácie, ktoré potrebujem a ktoré som v danú chvíľu schopná spracovať a uviesť do života. Tak žijem s pocitom, že mi nič neuniká.“
Ženská sila
Život nám však nachystá mnoho výhier, ale i prehier. Čo považuje Hanka za svoj najväčší životný úspech? „Že mám rada život so všetkým, čo k nemu patrí. Že som zamilovaná do svojho každodenného života a robím prácu, ktorá ma baví a je užitočná – pre ľudí aj prírodu. Chcem poďakovať sama sebe za to, že sa mi podarilo prekonať náročné obdobie života, keď pred piatimi rokmi, pre mňa celkom nečakane, odišiel môj bývalý muž a otec našich dcér k inej žene. Aj to je určitý druh úspechu, keď sa nám podarí prijať obdobie krízy ako čas veľkého zrenia. Vďaka tomu sa zmenil aj môj každodenný život. Nič už neberiem ako samozrejmosť a často prežívam hlbokú vďačnosť za všetky dary života. To je pre mňa nielen úspech, ale aj zdroj radosti a šťastia.“
Je úžasné, koľko sily sa skrýva v žene. Kde ju ale čerpať? Čo tejto mamičke dvoch dcér dáva silu, čo ju inšpiruje k ďalšiemu rozvoju samej seba, či už v pracovnej, alebo životnej oblasti? „Čo sa týka aktuálnej inšpirácie, viac ,cestujemʻ do tradície a múdrosti našej krajiny a našich stredoeurópskych predkov. Mojou veľkou túžbou je poznať v jedle čo najviac našich tradičných pokladov. Zdá sa mi to postavené na hlavu, že sa tak masovo rozmáha konzumácia kešu orieškov, kustovnice, chia semienok a všelijakých ďalších zázračných potravín, ale zabúdame na ľan, chren, konope, drienky, šípky, lopúchy alebo naše bežné orechy a plané zelené byliny. Základom by mali byť naše domáce ,superfoods‛. Je ich kopa a nepoznáme ich, pretože sme sa vzdialili od svojich koreňov.“
Mohlo by vás tiež zaujímať
Žiť zdravo, žiť radostne
Pri deťoch je však stravovanie asi o niečo náročnejšie. Je niečo, čomu sa Hanka snaží pri varení pre svoje deti vyhnúť? „Na začiatku som si povedala, že budem riešiť len to, čo deti jedia doma. Nechcela som ich vyčleňovať z kolektívu inými obedmi. Musím však povedať, že občas sa dejú aj zázraky, pretože v tom istom roku, keď išla Natinka do škôlky, sa tam vymenili kuchárky. Dnes tam varí úžasná žena – zaujímavo, zdravo a z rovnakého rozpočtu. Naraz sa v jedálničku objavujú pšeno, cícer, špaldová múka, červená šošovica, ovsené vločky.“
Všetci sme len ľudia a každý z nás asi pozná ten pocit, keď občas zhreší. Stáva sa aj propagátorke zdravej stravy, že občas zhreší a dopraje sebe alebo svojim deťom niečo viac umelé, neprírodné, alebo sa snaží za každých okolností hľadať biovariant? „Pre mňa nie je zdravý životný štýl o tvrdých pravidlách, ktoré by mali človeka stresovať. Mám to presne opačne, žijem tak, aby mi to robilo radosť. V živote mám rada poriadok a rytmus, ale tvrdá disciplína, ktorá by ma stresovala, v mojom živote nemá miesto. Zdravo žiť pre mňa totiž znamená najmä žiť radostne a vo všetkých smeroch vyrovnane, mať pokojnú myseľ, mať prácu, ktorá ma teší, byť vďačná za všetky dary obyčajného života, správať sa ohľaduplne a láskavo, starať sa o dobré medziľudské vzťahy, jesť zdravo v súlade s tradíciou a sezónnosťou, pohybovať sa primerane svojej kondícii, žiť svoje sny, ktoré ma napĺňajú vášňou, riadiť sa zdravým sedliackym rozumom a nepodliehať žiadnym módnym vlnám, ani tým stravovacím. Takže neriešim ,hrešenieʻ ani nemusím za každú cenu vždy variť bio, ale pravda je, že špajzu mám takmer plnú biopotravín a denne varím čerstvé zdravé jedlo. Keď sme však na dovolenke alebo u babičiek, nič neriešim a s dcérkami rady jeme to, čo navaria iní.“
Celá galéria