To všetko im umožnil na západnú stranu orientovaný, svahovitý pozemok na kopci za mestom, ktorého obmedzenia ako strmý terén, rozloha (560 m²), nepravidelný tvar, či blízka okolitá zástavba boli hlavným zdrojom inšpirácie architektov pri tvorbe projektu na mieru. Dostali za úlohu vytvoriť komfortné bývanie pre päťčlennú rodinu. Požiadavka majiteľov znela: dostatočne veľký dom a napriek malému pozemku vytvorenie záhrady. No a pán budúceho domu túžil po pracovni v úplnom súkromí, so samostatnou terasou. Ich predstavy sa do bodky splnili.
Maximum z pozemku
Dominantným architektonickým prvkom stavby je zasklená galéria na západnej strane s výškou necelých päť a pol metra, čím architekti využili nielen vhodnú orientáciu, ale najmä hlavné pozitívum parcely, teda zaujímavý výhľad na mesto a okolie. Vzhľadom na blízku zástavbu a vyššie situovanú ulicu je dom zo strany ulice a susedných bočných pozemkov silne introvertný. Obytné miestnosti sú orientované do záhrady, prevádzkové priestory ako garáž, šatníky, kúpeľňa s práčovňou, toalety či špajza sú sústredené v severnej časti. Dom je riešený viacúrovňovo práve pre reagovanie na terén a sklon prístupovej komunikácie. Napriek tomu všetkému však pôsobí kompaktným dojmom.
Interiéru dominuje priestor otvorený nielen horizontálne, ale aj vertikálne. Dispozícia je však striktne rozdelená na dennú a nočnú časť. Za zádverím, presvetleným z interiéru sklobetónovou priečkou, sa na prízemí v pravej časti nachádza chodba, ktorou sa dostanete do hosťovskej izby. Tú zatiaľ využíva najmä domáca pani s najmladšou dcérou na prípravu domácich úloh, leňošenie, či pozeranie televízie. Aj vďaka francúzskym oknám poskytujúcim upokojujúci pohľad do slnkom zaliatej popoludňajšej záhrady je izba jej najobľúbenejším miestom v dome. „No a potom sa ešte motám v kuchyni,“ smeje sa sympatická tmavovláska, ktorej celodennou náplňou je starostlivosť o rodinu – manžela, dve skoro dospelé dcéry a najmladšiu – školáčku.
Prečítajte si tiež
Cesta z mesta
Do domu sa presťahovali z trojizbového panelákového bytu, ktorý im začal byť pritesný. „Potrebovali sme viac miesta. Najskôr sme kúpili priestor na streche jedného domu v centre, uvažovali sme o mezonetovom byte, ale nakoniec sme sa rozhodli neprežiť celý život v bytovke. Našim dievčatám sme s manželom chceli dopriať každej vlastnú izbu. Stalo sa, no a tie staršie túto možnosť naplno využívajú,“ žartuje strážkyňa rodinného kozubu a pokračuje: „Musím priznať, ako mi prekáža, že sme menej spolu. V malom trojizbovom byte sme na seba stále narážali, nebola iná možnosť. Teraz sa dcéry „zašijú“ do svojich izieb a ledva zídu dolu najesť sa. Ale chápem, sú vo veku, keď potrebujú súkromie. Ja sa motám v kuchyni, manžel, keď si chce oddýchnuť, je hore v pracovni, takže sme naozaj oveľa menej pokope. Ale musím si zvyknúť, najstaršia dcéra má už 16 rokov a tak či tak začnú odchádzať z domu, asi s nami nebudú naveky. S mužom sa smejeme, že sa nakoniec presťahujeme do malej drevenice niekde pod horou.“
Dom postavili približne za rok. Stavalo sa na zelenej lúke, okolité stavby pribudli neskôr, čo však architektom neprekážalo, keďže s navrhovaním domov na „zelenej lúke“ majú skúsenosti. Podoba domu vznikala zo vzájomnej komunikácie medzi investorom a architektmi – manželmi, o ktorých domáci vedeli, že majú záľubu v moderných stavbách. „Spolupráca bola veľmi príjemná. Dôležitá bola otvorenosť klientov k našim nápadom a kultivovaný dialóg pri hľadaní optimálnej formy. Nakoniec sme sa prepracovali k menej všednému ponímaniu domu a bývania, z hľadiska formy aj dispozičného riešenia. Dôležitou a smerodajnou požiadavkou bolo maximálne využitie pozemku, avšak nie jeho úplné zastavanie. Počet izieb, komfortný obytný, denný priestor pre rodinu a pracovňa s možnosťou východu na terasu a s dostatočným pokojom. Samozrejme, že svahovité územie má svoje úskalia, ale z nášho pohľadu benefity výhľadov a ,slobodného‘ horizontu prevýšia nevýhody komplikovanejšieho prístupu a potreby viacerých výškových úrovní v rámci domu,“ rozpráva o návrhu architektka Andrea Klenovičová.
* článok pokračuje pod formulárom *
Interiér podľa domácej pani
Vnútorné priestory majú logickú kompozíciu a členenie, jednotlivé stavebné časti interiéru sú farebne zladené a prepojené do harmonického celku. „Interiéry boli navrhnuté koncepčne pre celý dom vo forme farebných kresieb. Spoločne s majiteľkou sme vybrali obklady, dlažby, stanovili si farebnú koncepciu. Výber nábytku a celkové doladenie vrátane doplnkov je však už dielom samotných majiteľov,“ vysvetľuje architektka. Podlahy, dvere i schodisko sú vo vyhotovení tmavého wenge, rovnako aj knižnica a ostatný nábytok. Dopĺňa ho príjemná krémová farba a biele steny. Jednotné farebné vnímanie je narušené len v detských izbách, ktoré hýria pestrosťou a geometrickými tvarmi. „Podlaha je naozaj krásna a pôsobí luxusne, ale priznávam, že na údržbu je veľmi náročná. Vidno na nej každú smietku. Zo začiatku som všetky zbierala, ale pochopila som, že to nemá význam, prach je všade. Jednoducho s tým musíme žiť, je to otvorený priestor, a keď sa zapne podlahové vykurovanie, prach sa víri a sadá, kam mu len napadne,“ konštatuje majiteľka a dodáva, že tmavá podlaha si vôbec nerozumie s jej extrémne poriadkumilovnou povahou kozorožca, ktorý chce mať čisto a upratané stále. Dôkladnému upratovaniu sa venuje raz týždenne, ale podlaha vyžaduje každodenné vysávanie. „Keďže som s najmenšou dcérou stále doma, mám viac času, a tak to tu stále čistím a leštím. Potom sa po celom dni vráti rodina a dom je v rovnakom stave ako predtým. Uvidíme, ako to bude, keď nastúpim do práce,“ dodáva. V začiatkoch síce zvažovali položenie dlažby, no pre drevo sa rozhodli pre jeho útulne a teplo pôsobiaci povrch.
Prečítajte si tiež
Inšpiráciou pri zariaďovaní boli majiteľke desiatky časopisov a internetových stránok o bývaní. Architekti navrhli základné rozmiestnenie nábytku, ktorý si domáci vyberali sami. „Nechceli sme priestor prepchať, chceli sme knižnicu, ku ktorej časom doplníme nejaký „ušiak“. Dom si postupne zútulňujem množstvom doplnkov, občas ich poprekladám z jedného miesta na druhé a zase je to tu trochu iné. Veľa z nich som našla na internete, mám pár obľúbených obchodov v našom meste a potom často chodím do Bratislavy.“
Dom, ktorý pomáha
Okrem komfortného obytného priestoru dom poskytuje aj dostatok technického zázemia na pohodlné a bezproblémové fungovanie domácnosti. Údržbu zjednodušuje centrálny vysávač so šiestimi zásuvkami rozmiestnenými po celom dome a deväťmetrovou hadicou. Praktický je najmä pri vysávaní dlhého schodiska, keďže nezavadzia telo klasického vysávača. Domáca pani oceňuje aj umývačku riadu, ktorú v byte nemali. Pri troch deťoch jej ušetrí kopu času. Systém vykurovania domu zaradeného v energetickej kategórii B kombinuje podlahové rozvody s podlahovými konvektormi pred väčšími zasklenými plochami. Priestory domu sú vetrané centrálnou vzduchotechnickou jednotkou s rekuperáciou, umiestnenou v garáži. Na dohrievanie vzduchu v zimnom období sa používa elektrický ohrievač v potrubí. „Klimatizáciu takmer nevyužívame, keďže stavba je dobre orientovaná, slnko tu svieti až od poobedia, a keď stiahneme žalúzie, úplne to stačí.“ Technické vybavenie domu okrem toho dopĺňa zabezpečovací systém, domáci dorozumievací video systém a elektricky ovládané vonkajšie hliníkové veľkorozmerné žalúzie.
Celá galéria:
Dom v kocke
Zastavaná plocha: 230,90 m²
Obytná plocha: 111,94 m²
Rozloha garáže: 20,74 m²
Celková plocha terás: 53,01 m²
Celková podlahová plocha: 256,43 m²Použité materiály a konštrukcie:
Murivo: obvodové nosné konštrukcie a deliace priečky – tehly s hrúbkou 440, 300 a 115 mm
Oporné stĺpy a stropné dosky: železobetónové, monolitické
Komín: antikorový Schiedel Technostar
Vonkajšia fasádna úprava: spodná časť Baumit, vrchná časť fasády Feldhause Klinker (227 terracotta), fasádne dosky Cembrit
Vnútorné omietky: dvojvrstvové vápenné štukové Baumit, vo vlhkých priestoroch a na stropoch vápenno-cementové
Prečítajte si tiež