Pôvodný stav
Bývalá pec na vypaľovanie tehál sa nachádza na rozľahlom pozemku, kde sa v časoch, keď pec ešte fungovala (tesne po vojne), ťažila hlina. Preto je celý priestor, dnes ovocný sad, posadený niekoľko metrov pod okolitým terénom a po obvode chránený husto zarasteným svahom. Pec bola pôvodne klenbovou konštrukciou nad kruhovým pôdorysom. Objekt postavený z pálených tehál bol až po vrch klenby zasypaný hlinou, ktorá slúžila ako tepelná izolácia. Hlinený kopec časom zarástol burinou a z časti sa naň vyšplhal aj okolitý ovocný sad. Stavba nebola nijako izolovaná proti vode, a tak za roky mimo prevádzky, keď do pece pršalo a domáci ju z času na čas používali ako miesto na spaľovanie odpadu, bola tehlová konštrukcia úplne premáčaná a klenbe nechýbalo veľa k zrúteniu. V tomto stave ju kúpil jej súčasný majiteľ a autor prestavby Ing. arch. Pavol Paňák. Ako sám povedal: „Nevedel som, na čo mi to bude, bolo to len pekné“. Myslím si, že z neho vtedy prehovorilo srdce architekta.
Princíp rekonštrukcie
Záchrana pece sa realizovala postupne, počas takmer desiatich rokov. Keďže nikto netušil, na čo bude objekt slúžiť, nebolo sa kam ponáhľať. Pavol Paňák chcel len zachrániť peknú stavbu na peknom mieste, a tak s pomocou niekoľkých chlapov z dediny začali robiť najnutnejšie práce, aby sa pec nezrútila.
Odstránili všetku zeminu, ktorá objekt prikrývala, a klenbu spevnili železobetónovou škrupinou. Čelnú a zadnú stenu vybúrali a okolo celého pôdorysu obkopali zem až na úroveň základovej škáry. Potom okolo pôvodných obvodových konštrukcií pece na obdĺžnikovom pôdoryse postavili nové murivo z režných tehál. Aby mala pôvodná aj nová tehlová stena možnosť pravidelne sa vysúšať a vetrať, vynechali medzi nimi prevetrávanú vzduchovú medzeru. Ponad klenbu pece je na nových obvodových múroch uložená železobetónová stropná konštrukcia. Pôvodná konštrukcia sa tak schovala do novopostaveného kubusu, ktorý je dnes už husto porastený brečtanom.
* článok pokračuje pod formulárom *
Z interiéru bolo nutné zakryť zničené pôvodné tehlové murivo. Klenba je teda omietnutá. Vnútorná omietka bola zrealizovaná až po tom, čo pôvodné murivo, chránené novou obvodovou a strešnou konštrukciou, preschlo. Pred pôvodné zvislé konštrukcie v interiéri sú postavené dve predsadené murované steny, pričom je zabezpečené prevetrávanie vzniknutej dutiny. Celý hydroizolačný systém objektu je teda postavený len na priebežnom vetraní a vysúšaní prenikajúcej vlhkosti. Vode sa nebráni, aby do konštrukcie vnikala, ale dôsledne sa zabezpečuje, aby mala kadiaľ unikať. Napriek tomu, že objekt stojí v mimoriadne vlhkom prostredí, v rozľahlej jame plnej zelene, ktorá si udržiava klímu dažďového pralesa, v interiéri sa to nijako neprejavuje.
Keďže priestor sa využíva len sezónne (od apríla do októbra), nespôsobuje priebežné prevetrávanie obvodových stien problémy ani pri vykurovaní. V prechodnom období, keď sa zakúri v malej piecke, a ohromná tehlová hmota naakumuluje teplo, dokáže ho v sebe dlho udržať a sálať do interiéru. V letných horúčavách funguje naopak. Masívne tehlové steny udržiavajú interiér príjemne chladný a dokážu zmierniť prudké výkyvy teplôt, ktoré sú v dnešných časoch čoraz častejšie.
Pozrite si celú galériu
Čo dodať na záver. Táto malá stavba v sebe skrýva množstvo prívlastkov. Je rozprávkovo tajomná, prefíkane krásna, geniálne jednoduchá, pokorná, ale zároveň hrdá a sebavedomá. Ako náš fotograf povedal, je „ťažko obrazovo uchopiteľná“ a ja dodávam, že aj slovne. Dá sa tu tvoriť, premýšľať alebo si len obyčajne vychutnávať domácu jablkovú šťavu.
Pozrite si video o premene ruín na ateliér: