Nadmerná vlhkosť výrazne zhoršuje vlastnosti muriva, vedie k tvorbe výkvetov solí a k rastu nežiaducich mikroorganizmov. Ak ste zbadali, že sa vám na murive začínajú tvoriť vlhké fľaky, potom neváhajte a začnite čo najskôr hľadať príčinu. Zdrojom vlhkosti môže byť zemná vlhkosť, zvýšená hladina podzemnej vody alebo nevhodne odvedená dažďová voda z odkvapov, či poškodená podzemná nádrž, do ktorej sa dažďová voda zachytáva. Ak murivo, ktoré príde do styku s touto vlhkosťou, nie je dostatočne chránené, nič nebráni tomu, aby mohla prenikať ďalej. V praxi sa podľa odborníkov najčastejšie stretávame s dvomi príčinami vlhnutia muriva. Pri starších domoch je to chýbajúca horizontálna hydroizolácia, pri novostavbách jej nesprávne zhotovenie alebo poškodenie počas výstavby.
Ako postupovať, pri odstránení vlhkosti z múrov domu?
Ak sa zistí, že príčinou vlhnutia muriva je nesprávne zhotovený alebo zvolený hydroizolačný systém, je potrebné ho demontovať alebo opraviť. Na zabezpečenie správnej funkcie sa odporúča starý systém vždy odstrániť a zhotoviť nový. Zároveň je potrebné vybrať skúsenú a zaškolenú realizačnú firmu.
Mohlo by vás zaujímať
Posúdiť stav muriva a navrhnúť vhodný spôsob sanácie, teda odstránenia vlhkosti z domu, by mal odborník. Podľa Petra Joppeka, ak vlhkosť vzlína do stien nad úrovňou základovej dosky, je jedným z možných opatrení injektáž, ktorou sa vytvorí chemická clona. Tá zabráni prieniku vlhkosti vyššie. Ak však preniká vlhkosť, príp. voda do podláh a stien pod úrovňou terénu, zvyčajne je potrebné navrhnúť kombináciu riešení. Riešenie musí byť vždy systémové a môže pozostávať napr. z:
– hydroizolácie podlahy bitúmenovou stierkou chránenou cementovým poterom;
– hydroizolácie stien polymércementovou maltou na pripravený podklad v sanačnom systéme chránenou sanačnou odvlhčovacou omietkou;
– injektáže stien nad úrovňou vonkajšieho terénu.
Optimálne je kombinovať tento sanačný zásah s opatreniami z exteriérovej časti stavby, ak je to možné:
– jeho zaizolovaním, napr. bitúmenovými stierkami,
* článok pokračuje pod formulárom *
– vytvorením drenážnych vrstiev s odvodom vody mimo stavby, napr. do kanalizácie.
Ktorý spôsob hydroizolácie si vybrať?
Mechanická zábrana – bitúmenové pásy
Vloženie mechanickej bariéry je skôr známe ako tzv. podrezanie muriva. Hydroizoláciu nahrádzajú asfaltované (bitúmenové) pásy, prípadne špeciálne profilované nehrdzavejúce plechy, ktoré sa vkladajú vodorovne do celého prierezu múra. Ak však hrozí, že by sa murivo mohlo začať rozpadávať, odporúča sa skôr použiť inú metódu.
Problematické bývajú nesprávne natavené asfaltové pásy. „Najväčším problémom sú netesné styky niektorých pásov a prechod na základovú konštrukciu. Pri prechode na základ je potrebné pás poohýbať a nataviť na podklad čo je náročné na korektné spracovanie. Ak sa pozabudne na nábehový fabión v kútoch, nie je v podstate ani možné hydroizolačný systém realizovať tak, aby po čase systém nezatiekol,“ upozorňuje Ing. Jozef Horváth. Ďalším problémom je ignorácia tlakovej vody. Ak sa pod úrovňou terénu nachádza tlaková voda, je potrebné zvoliť vhodný materiál a riešenie.
Hydroizolačné stierky
Zabezpečujú hydroizolačný systém bez spojov, cez ktoré pri nesprávnej realizácii môže preniknúť voda. Majú cementovú alebo bitúmenovú bázu. Výhodou použitia stierkových hydroizolácií je možnosť ich aplikácie na mierne vlhký podklad, ako aj možnosť aplikácie na členité povrchy. Dokonale okopírujú podklad, bez ohľadu na to, či má tvar oblúka, lomov a pod. Súčasťou hydroizolačného systému by mali byť doplnkové výrobky, ktoré riešia aj drobné detaily. „V mieste dilatačných škár alebo pri striedaní rôznych materiálov je potrebné vložiť do hydroizolačnej stierky tesniace pásky, ktoré vytvoria tesný spoj aj v prípade pohybu v podklade. Hydroizolačné stierky sú samy osebe pružné a dokážu preklenovať existujúce trhliny v podklade a to aj tie dodatočne vzniknuté,“ dopĺňa Ing. Jozef Horváth.
Ako ich nanášať?
Predtým ako pristúpite k nanášaniu stierky na podklad, je dôležité vedieť, z ktorej strany budete hydroizoláciu nanášať. Najlepšou voľbou je nanášanie hydroizolácie z vonkajšej strany obvodového muriva, a to z viacerých dôvodov:
– Ak sa stavba nachádza vo vlhkostne exponovanom teréne, samotný tlak vody bude hydroizoláciu tlačiť smerom k obvodovému múru. Takto nanesené hydroizolácie (ak sú v správnej hrúbke) dokážu odolať násobne vyššiemu náporu/tlaku vody ako izolácie nanesené z vnútornej strany.
Izolácia zabraňuje prenikaniu do obvodového muriva, čiže chránite aj samotné murivo.Ak budete nanášať hydroizoláciu z vonkajšej strany, je potrebné zabezpečiť, aby bol podklad čo najčistejší, bez častíc a vrstiev, ktoré majú slabú prídržnosť a mohli by znižovať priľnavosť stierky. „Podklad odporúčame pred nanesením hydroizolačnej stierky vyrovnať, aby bolo možné vrstvy hydroizolácie nanášať v rovnomerných hrúbkach. Takto pripravený podklad je v niektorých prípadoch potrebné, v závislosti od zvolenej hydroizolácie, aj napenetrovať. V akých prípadoch je to potrebné a aký typ penetrácie zvoliť, to sa dočítate v technickom liste výrobcu ku konkrétnej hydroizolácii. Podklad by mal byť suchý, ale niektorým typom hydroizolácií vyhovuje, ak je podklad mierne vlhký. Aj o tejto podmienke sa dočítate v spomínanom technickom liste,“ hovorí Ing. Slavomír Vician.
Injektáž muriva
Táto metóda je založená na „vstrekovaní“ aplikačnej hmoty do stavebnej konštrukcie, táto hmota viaže na seba vodu, a tým vzniká bariéra proti prenikaniu vlhkosti do muriva. V stavebnej konštrukcii vzniká po aplikácii tlak až 40 barov a injektážna hmota dokáže preniknúť až do otvoru s veľkosťou 1/1000 mm. Injektážna hmota sa dostáva do muriva cez malé vyvŕtané otvory. Tým, že na seba viaže vodu okrem vytvorenia bariéry aktívne odvlhčuje aj murivo.
Mohlo by vás zaujímať
Bez stavebných zásahov
Ak chcete murivo vysušiť bez väčších stavebných zásahov, môžete to skúsiť napríklad zohrievaním alebo pomocou technológií založených na elektrofyzikálnych princípoch (napr. aktívna elektroosmóza). Spočívajú vo vytvorení elektrického poľa, ktoré obráti kapilárne prúdenie opačným smerom, takže vytláča vlhkosť z muriva do zeme. Funguje to však len počas existencie vhodného elektrického poľa a na jeho vytvorenie je potrebné dodávať do odvlhčovacieho systému elektrický prúd. Ak uvažujete o niektorej z technológií z tejto skupiny, určite si overte jej fungovanie prostredníctvom referencií, a to najlepšie osobne. Riziko totiž spočíva v tom, že môžu mať aj opačný účinok – môžu vzlínanie vody urýchliť alebo vyvolať.