Akumulácia tepla aj chladu
Kľúčom k stabilite a energetickej úspore budov je tepelná akumulácia a zotrvačnosť. Čo to znamená v praxi? Akumulácia tepla umožňuje preniesť energiu v čase (v protiklade k prenosu v priestore) z obdobia relatívneho prebytku do obdobia relatívneho nedostatku.
Ak teda obývate dom, ktorý má dobré akumulačné schopnosti, viete to využiť aj na jeho chladenie – v tomto prípade sa využíva termín akumulácia chladu. V preklade, ak stena dokáže absorbovať teplo, pri ochladení priestoru ho tiež vie postupne odovzdávať späť. A platí to aj opačne, rovnaký materiál dlhšie udrží dlhšie chlad, ktorý následne znižuje teplotu okolitého vzduchu.
Tento princíp pritom nie je žiadnou novinkou, využívali ho už naši predkovia a v prímorských krajinách sa uplatňuje dodnes. Múry domov boli hrubé a budovali sa prevažne zo skál či iného „masívneho“ materiálu. Takéto stavby si dokázali udržať konštantnú teplotu počas celého roka, v lete fungovali ako príjemné „jaskyne“, v chladnejšom období sa prekurovali pieckami, ktoré zároveň slúžili na varenie.
Prečo masívna konštrukcia?
Ideálny akumulátor má malý objem a malé straty energie. Pri budovaní domu je najlepšie, ak viete akumuláciu tepla využiť aj v rámci samotnej stavebnej konštrukcie. Ideálne sú preto stavby s masívnou nosnou konštrukciou, prípadne doplnené tepelnou izoláciou. Masívna, resp. ťažká konštrukcia vzniká z materiálov s veľkou objemovou hmotnosťou, akými sú už spomínané kamene, ale tiež betón alebo tehla.
Dlhoročná výstavba domov z tehla potvrdzuje, že teploty vo vnútri masívnej stavby spravidla na výkyvy vonkajšej teploty reagujú oveľa pomalšie. Hoci aj majú v porovnaní s drevenými či ľahkými montovanými stavbami rovnaký súčiniteľ prestupu tepla samotnou konštrukciou, práve ich tepelná zotrvačnosť môže byť odlišná.
Aj výskumy preukázali, že domy z masívnych materiálov, ako tehla či betón, dokážu lepšie zvládať horúčavy. V spojení so zateplením si pri teplote vonkajšieho vzduchu 36 °C zachovali vo vnútri príjemných 24 – 27 °C. Aktuálne takéto stavebné konštrukcie dokonca nemusíte ani zatepľovať, keďže na trhu je dostupné jednovrstvové tehlové murivo so zabudovanou izoláciou. Okrem spomenutých výhod si takto zjednodušíte a zrýchlite samotnú výstavbu (obídete jeden stavebný krok) a znížite tiež riziko rozličných chýb pri nesprávnom aplikovaní tepelnej izolácie.
Mohlo by vás zaujímať
Zima ani teplo vás nebudú trápiť
Menšou nevýhodou domov z tehál či kameňa je dlhší čas potrebný na ich vykúrenie. Stavby s nízkou akumulačnou schopnosťou naproti tomu vykúrite raz-dva – samozrejme s nevýhodou, že rovnako rýchlo „vychladnú“. Na druhej strane, ťažké konštrukcie majú veľké pozitívum práve vo svojej tepelnej zotrvačnosti. V dobre izolovanom dome, resp. v dome s masívnou konštrukciou vám teplo len tak ľahko neunikne von. Navyše, reguláciou kúrenia si dokážete počas zimy udržať aj stálu teplotu v miestnostiach. A to bez toho, aby ste museli mať kúrenie zapnuté neustále. Stavba sa totiž nahreje a vďaka mase obvodového muriva sa naakumulované teplo drží v interiéri aj po vypnutí kúrenia.
* článok pokračuje pod formulárom *
Koľko trvá prestup tepla konštrukciou?
Výhody tepelnej zotrvačnosti u ťažkých konštrukcií sa však v plnej miere prejavujú hlavne v lete. Kým v zime sa snažíme pomocou vhodných materiálov zabrániť únikom tepla, v horúcich mesiacoch sa usilujeme teplu znemožniť prestup dovnútra. Keď vyberáte stavebný materiál obvodového muriva či tepelnú izoláciu, nepozerajte len na cenu, ale aj na ich vlastnosti. Ak nechcete v lete prerábať na chladení, odsledujte si, aké majú jednotlivé materiály fázový posun. Veľmi zjednodušene ide o čas, za aký teplo zvonka prestúpi cez samotnú konštrukciu (prípadne tepelnú izoláciu) dovnútra.
Čím dlhšie takáto konštrukcia, stena, múr či izolant dokážu oddialiť úplný prestup tepla až do interiéru, tým bude stavba teplotne stabilnejšia. Za ideálnych okolností by mali mať naše príbytky takú vonkajšiu konštrukciu, ktorá by udržala teplo mimo interiéru až do večerných hodín, keď sa vzduch opäť začne ochladzovať.
Čo je zimná a letná stabilita miestnosti
O zimnej stabilite miestnosti hovoríme vtedy, keď počas prestávky vo vykurovaní teplota neklesne viac, než stanovujú požiadavky normy. Tu sa rozlišuje, či v miestnosti v čase prestávky bývajú ľudia, alebo ide o výrobné budovy s citlivou technológiou a pod. Pre obytnú budovu vykurovanú vykurovacími telesami nesmie byť tento pokles teploty väčší ako 3 °C. Väčším problémom býva letná stabilita miestnosti. Tá sa považuje za vyhovujúcu, ak teplota v miestnosti neprekročí za letného dňa s vysokými teplotami a intenzívnym slnečným žiarením normou požadovanú hodnotu 27 °C. To platí pre budovy, ktoré sa bežne využívajú a neslúžia na výrobu.
Ďalšie faktory pre stálu teplotu v dome
Riešenie obvodového muriva je prvý krok k úspechu, zvládnuť však treba aj ďalšie výzvy. Obálka domu totiž pozostáva aj zo strešnej časti či otvorov, ktoré môžu celkovú tepelnú stabilitu v interiéri výrazne ovplyvniť. Letná stabilita v rozhodujúcej miere závisí aj od množstva energie, ktorá preniká do miestnosti zasklenými plochami. Ak sa nechcete ochudobniť o dostatok prirodzeného svetla v interiéri a pekné výhľady, nezabudnite ani na kvalitné vonkajšie tienenie a jeho zabudovanie do samotnej obálky domu. Exteriérový tieniaci systém totiž zastaví teplo ešte pred sklenou tabuľou okna. Šikovné riešenie ponúkajú napríklad roletové a žalúziové nosné preklady, do ktorých viete tieniaci systém zabudovať aj dodatočne a bez narušenia celkovej estetiky na fasáde domu.
Tepelnú stabilitu miestností pomáhajú zvyšovať aj konštrukcie s väčšou tepelnou zotrvačnosťou, ako sú napríklad masívne stropy z keramobetónových panelov či skladané masívne stropy.
Mohlo by vás zaujímať