Farma Vicarage
V britskom grófstve Kent, v chránenej oblasti s krásnymi prírodnými scenériami, nájdeme nadčasové bývanie, v ktorom hrá hlavnú úlohu tehla. Farma Vicarage svojou veľkosťou aj dizajnom zapadá do okolia. Jej netradičná prístavba sa dostala dokonca do užšieho výberu 17 finalistov súťaže RIBA 2023 South East Awards.
K tejto nehnuteľnosti v strede údolia Posting Valley vedie niekoľko kilometrov dlhá príjazdová cesta lemovaná stromami. Stavba leží na samote, obklopená lúkami a poľami. Budova z rannej viktoriánskej éry sa totiž nachádza na pozemku s rozlohou 3,6 hektára.
Pôvodne bola farmárskym domov postaveným v 30. rokoch 19. storočia. Typické preň boli tehlové múry, bridlicová strecha, veľkorysé biele okná s okenicami, zastrešená veranda či kozuby v interiéri. V priebehu času zostala pôvodná podoba farmy zachovaná, pribudli k nej len jednopodlažná prístavba a zimná záhrada. Tie však architekti počas rekonštrukcie odstránili.
Môže za to krásny slnečný deň
Pri priamom pohľade z ulice dnes farma vyzerá ako klasický anglický vidiecky dom. Jeho zadný dvor však skrýva tajomstvo, modernú prístavbu v kontrastnej farbe. Tá sa pritom nenápadne ohlási už pri príchode, vidno ju z príjazdovej cesty, ktorá teraz vedie k veľkorysému prístrešku pre auto a ku garáži.
Majitelia – päťdesiatnici Anne a John – strávili dokopy takmer štyri roky pridávaním súčasných prvkov k tomuto nádhernému 200-ročnému statku. Najskôr sa o rekonštrukciu pokúsili sami, neskôr si na pomoc prizvali architektov.
Nehnuteľnosť, ktorú pár kúpil v roku 2015, sa nachádza asi šesť kilometrov od prímorského mesta Hythe, ležiaceho na juhovýchod od Londýna. „Išli sme si pozrieť jedného krásneho dňa na dom, ktorý bol na predaj. Svietilo slnko, na poliach boli jahňatá a záhrada vyzerala nádherne,“ povedal John. „Keby sme sa naň šli pozrieť v daždivý deň, možno by sme ho ani nekúpili. Ale takto sme sa doň zamilovali ešte predtým, ako sme videli jeho interiér,“ prezradil majiteľ.
Mohlo by vás zaujímať
Vrany v komíne
A možno to bolo dobre. Interiér totiž prešiel v 80. a 90. rokoch zmenami, ktoré sa páru veľmi nepozdávali. V zadnej časti domu vtedy pribudla zimná záhrada s drevenou konštrukciou a jednopodlažná prístavba, v ktorej bol jednoizbový byt. Ten im však pripadal studený a vlhký. Rovnako sa im nepáčilo rozloženie interiéru. Okamžite po kúpe preto začali práce na dome. Bolo nutné zatepliť podkrovie, opraviť strechu, vymeniť rozvody, predĺžiť príjazdovú cestu…
Prekvapenie ich čakalo aj pri čistení komínov. „Boli plné vraních hniezd a mŕtvych vrán. Keď sme skončili, bola ich celá kopa,“ zaspomínal si John.
Čas osloviť architekta
V 2017, teda dva roky po kúpe, zapojili do svojich plánov aj architekta Alexa Richardsa z architektonického ateliéru Hollaway Studio. Ten spravil návrh súčasnej kuchynskej zóny v mieste pôvodnej zimnej záhrady. Tam, kde predtým stával jednoizbový byt, zase pribudol prístrešok pre auto, bazén a na poschodí aj hlavná spálňa.
Práce na prístavbe k domu sa začali v novembri 2018. Majitelia boli pôvodne pripravení na výstavbu, ktorá mala trvať 12 až 18 mesiacov. Kvôli nedostatku stavebných materiálov v súvislosti s Brexitom a pandémiou covidu, však trvala nakoniec takmer štyri roky. Problém boli aj s firmou, ktorá im dodávala posuvné dvere pre zasklenie bazéna a zimnej záhrady.
Problémy pri stavbe aj dielo náhody
Polená im pod nohy hádzala tiež samotná príroda. „Práce na bazéne sa oneskorili, pretože nám tu hniezdila kačica a nemohli sme liať betón, kým sa všetky káčatká nevyliahli a neodišli,“ povzdychla si Anne. Niektoré problémy a náhody zase dopomohli k súčasnému vzhľadu. Pôvodným plánom bolo omietnuť steny tradičnou omietkou s ružovým pigmentom, ktorá sa potom mala natrieť farbou. Vzhľadom na nedostatok zásob sa museli uspokojiť aj s klasickou bielou.
„Naši stavbári s ňou mali trochu problém pracovať, pretože sa používa skôr v Írsku ako v Británii. Ale ako ju ťahali, začala sa nám páčiť. Vyzerá trochu ako kameň. Použili sme ju preto na stropy aj steny a tie sme už nenatierali. Bola to vlastne šťastná nehoda,“ vysvetlila majiteľka domu. Práce boli z veľkej časti dokončené v roku 2021, hoci úpravy pokračovali aj na ďalší rok.
„Bolo to naozaj pomalé. Prvých 18 mesiacov som si to užíval, ale potom to začalo byť stresujúce s únavné,“ doplnil John. Oneskorenie prác aj zvýšenie cien materiálov nakoniec celú rekonštrukciu predražili.
Tlmená farebná paleta ako kontrast k tehle
Farma má po rekonštrukciu množstvo zaujímavých a veľkorysých priestorov. Na poschodí pôvodnej budovy nájdeme tri hosťovské izby, pracovňu a kúpeľňu. Podlahová plocha starého domu je 187 m2, pričom nová kuchyňa so zimnou záhradou, prvé poschodie prístavby a rozšírenie bazéna majú 273 m2. Garáž a prístrešok pre auto pridávajú k podlahovej ploche ďalších 80 m2.
* článok pokračuje pod formulárom *
Časti prístavby sú odeté do drevených panelov morených načierno. Tmavočierny drevený obklad a tmavá pozinkovaná strecha sa nápadne líšia od hlavnej budovy, zároveň však ladia s červenou tehlou fasády a s prírodnou bridlicou na streche pôvodného domu. Aj kované prvky tu nájdeme len v čiernej farbe. Takáto tlmená paleta materiálov dostáva do centra pozornosti záhradu a jej meniace sa farby počas roka.
Na tehlovú fasádu z jednej strany nadväzuje veľká zimná záhrada s kovovým zasklením v štýle Crittall. Takto Briti označujú kované dvere so sklenenou výplňou, ktoré sa stali populárnymi aj našich končinách v rámci interiérového dizajnu. Svoj názov dostalo po železiarovi Francisovi Henrym Crittallovi. Kovové rámy s tmavým práškovým nástrekom kontrastujú so sivobielym mikro cementom okolo bazéna.
Strecha, ktorá chráni pred južným slnkom
Strecha zimnej záhrady má rovnaký tvar ako prestrešenie bazéna a nebyť predelu medzi nimi, tieto dva celky splynú do jedného. Šikmá strecha zakrýva nové priestory, ktoré chráni v lete pred slnkom. Predtým bol totiž starý dom z tejto južnej strany kvôli prehrievaniu neobývateľný.
Prístavba v zadnej časti zahŕňa nové obytné, jedálenské a úžitkové priestory a hlavnú spálňu na prvom poschodí. Je k nej napojený prístrešok pre auto a garáž so strešnou terasou, ktorá plynulo prechádza do strechy bazéna. Veľkú betónovú stenu v zadnej časti bazéna architekti navrhli tak, aby priestor ochladzovala a minimalizovala teplotné výkyvy počas dňa a v rôznych ročných obdobiach.
Mohlo by vás zaujímať
Bohatosť textúr a industriálny nádych
Interiér prístavby je v súlade s pôvodnou budovou, miestami pôsobí až industriálne. Vkusne mieša staré s novým. Bohatosť textúr mu dodávajú priznané tehlové steny, obklad zo starých „zachránených“ lešenárskych dosiek, leštené betónové podlahy či preglejka v kuchyni.
Veľký strešný svetlík v štíte oddeľuje starú časť od novej štruktúry a umožňuje rôznym architektonickým štýlom harmonicky existovať v tesnej blízkosti. Zároveň do interiéru vnáša svetlo a presvetľuje priestory.
Starý dom odhalil aj niektoré skryté poklady, napríklad staré načierno natreté okenice v dvoch obytných miestnostiach. V pôvodnej kuchyni sa po odstránení skriniek kuchynskej linky zase ukázal kozub s dekoratívnym zdobením. Stal sa súčasťou novej kuchyne z voskovanej brezovej preglejky s pracovnou doskou s lešteného betónu, ktorá kontrastuje s tehlami v kuchyni. V novom priestore dvora sa zase stala kľúčovou pri usporiadaní priestorov stará studňa.
Svietidlá z košíkov aj starých žľabov
Hlavná spálňa na poschodí má vlastnú kúpeľňu s vintage francúzskou vaňou, ktorá dostala nové smaltovanie a tmavomodrý náter. V sprchovom kúte architekti použili rovnaký mikro cement ako pri bazéne. Dominantou spálne je jednoznačne nadrozmerné čelo postele, opäť zo starých lešenárskych dosiek. V tejto miestnosti prevládajú svetlé odtiene. Vynikajú aj tienidlá závesných lámp – pôvodne košíky, ktoré si majitelia doviezli z výletu na Bali.
Pri výbere osvetlenia pár nenavštívil žiaden showroom so svietidlami, ale siahol po ekologickejších a originálnejších riešeniach. Staré kovové kŕmne žľaby majitelia nechali premeniť na svietidlá do kuchyne. Doplnili ich nadrozmernými lampami zo sklární, ktoré pochádzajú z aukcií a antikvariátov. „Radi si veci vyrábame sami a dávame starým veciam nový život,“ prezradila Anne.
Priestor, ktorý maže hranice
Rozšírenie pôvodného domu bolo podľa architektov plné výziev, a to z hľadiska dizajnu, plánovania aj konštrukcie. Oblasť Kent Down je totiž chránená, a tiež miestom archeologického výskumu, takže rekonštrukcia usadlosti si vyžiadala aj množstvo povolení.
„Naším cieľom bolo vytvoriť sériu celoročne obývateľných priestorov, ktoré by zmazali hranice medzi interiérom a exteriérom. Dve obrovské sady posuvných dverí otvárajú priestory obývačky, jedálne, kuchyne a bazéna do záhrady, a to bez zbytočných stĺpov alebo zmeny povrchovej úpravy podlahy,“ povedal v rozhovore pre ArchiScene Alex Richards z Hollaway Studia.
Výzvou bolo aj vyriešiť vnútorné priestory, ktoré by maximalizovali výhľady. Raňajková terasa mala byť orientovaná na východ, kvôli rannému slnku, zatiaľ čo hlavné obytné priestory na juh, aby čo najlepšie využili denné svetlo a parterovú záhradu. Vo fáze výstavby architektov potrápila voda a blato: „Dom leží na sérií prírodných prameňov a vodných tokov, pravdepodobne úmyselne, keďže ide o farmu. To skomplikovalo výkop pre bazén, ktorý bol obzvlášť v zime náročný,“ prezradil architekt.
Budovanie takýchto projektov je pre Hollaway Studio vždy výzvou. „Práca s historickými budovami v komplexnom prostredí nevyhnutne vyvoláva emócie, najmä pri rezidenčných projektoch. Je pre nás preto satisfakciou, keď klient na konci ocení priestor a to, ako sa z prvotného náčrtu perom stal priestor, ktorý absolútne vyhovuje jeho potrebám,“ doplnil architekt Alex Richards. Vicarage Farm je ďalším príkladom odhodlania spájať súčasné s tradičným, aby spolu tieto dva svety existovali v povznášajúcej estetike.
Mohlo by vás zaujímať