Pásové základy pasívneho domu
Spôsobov zakladania je veľa, pri rodinných domoch sa v 99,9 percentách prípadov stretneme s pásovými základmi, na ktorých leží doska prvého podlažia domu (tzv. podkladný betón). Ako ich urobiť, keď staviate pasívny dom? Ukážeme si na praktickom príklade domu, ktorý sa majiteľ rozhodol postaviť vo vysokom energetickom štandarde.
Najprv treba na zemi vymerať nárožia stavieb v súlade s geometrickým plánom. Túto prácu urobí na objednávku odborník – geodet. Vyznačené body potom v súlade s projektom (šírka základov) pospájame a na zemi vyznačíme vápnom obrysy základových pásov. Objednáme bager a ten urobí výkopy do nezamŕzajúcej hĺbky.
Aká je nezamŕzajúca hĺbka?
V našej krajine sa nachádza niekde medzi 78 cm (napr. Bratislava) a 127 cm (napr. Levoča). Záleží na tom, aké silné sú mrazy v oblasti a ako dlho môžu trvať. Hĺbku musíme dodržať aj napriek tomu, že pôda v ostatných rokoch nepremŕza ani do polovice stanovených hodnôt. Zistilo sa, že pri dlhotrvajúcich silných mrazoch (-25 °C) môže zem aj v okolí Bratislavy premrznúť až do hĺbky trištvrte metra.
Výkopy základov pasívneho domu
Najskôr sa urobí prieskum zeminy – zabezpečí ho inžiniersky geológ, ktorý dá vykopať sondu a vo fáze prípravy projektu na stavebné povolenie sa vyjadrí k únosnosti zeminy. Zároveň príde prekontrolovať základovú škáru po vykopaní základových rýh, k čomu dá písomné stanovisko do stavebného denníka.
Dôležité je, aby dno základov, teda základová škára, bolo rovnaké. To je dôvod, prečo treba základy chrániť pred zosúvaním a čo najskôr ich vyplniť betónom. Ak by totiž profil základov pripomínal napríklad Kolumbovo vajce, tak by sa základ mohol vrezať ako nôž do málo únosnej zeminy. Časť domu by tak mohla sadať rýchlejšie. Dôležité tiež je, že základovú škáru nezhutňujeme („nežabujeme“). Na dno základov môžeme podľa projektu uložiť 10 – 20 cm štrkovú vrstvu, ktorá sa zhutní až pri vibrovaní betónu.
Betónovanie základov
Keď máme všetko pripravené, môžeme betónovať. Na základové pásy vo väčšine prípadov stačí betón triedy C12/15. V našom prípade však majiteľ rozhodol, že celý spodok stavby bude z betónu C25/30. Predpísanú pevnosť však betón dosiahne len pri odvzdušnení vibrovaním alebo aspoň prepichovaním. Ak tieto operácie zanedbáme, nevyužijeme možnosti kvalitného a drahého betónu, preto si to musíme ustrážiť. Zásadne nebetónujeme v horúcom počasí, lebo betón stuhne skôr, ako ho stihnete zavibrovať.
Myslite na to, že vyššie bude treba pokračovať jedným – dvoma radmi tvárnic strateného debnenia. A ak budú na steny pôsobiť aj bočné sily (napríklad pri stenách suterénu, resp. ak je dom čiastočne zapustený do svahu), tvárnice bude treba vystužiť zvislými tyčami. Tie si nachystajte a povpichujte ich do základov, kým je betón mäkký.
Vodorovnosť základov (nielen) v pasívnom dome
Pri vylievaní základov sa usilujeme dostať „do vodováhy“ aspoň približne. Pri rýchlej práci nie je veľa času na vyrovnanie, takže výsledok +/- 5 cm považujte za výborný. Avšak, betónovú dosku (podkladný betón) už musíte vytvoriť rovnú s presnosťou na 1 cm, inak sa budete trápiť pri murovaní. Ako to dosiahnuť?
Pomocou nivelačného prístroja nastavíme izolačné platne z extrudovaného polystyrénu do roviny. Keď vylejeme betón do základov, máme ešte možnosť skorigovať ich výšku. Neskôr, keď budeme betónovať dosku spájajúcu základové pásy (podkladný betón), zvislé dosky tepelnej izolácie budú spoľahlivým vodidlom na zachovanie jej vodorovnosti.
Ako zhotoviť sokel a vnútro základov?
Sokel, teda podstavec na výšku jedného až dvoch radov tvárnic postavíme tak, aby sme trocha skorigovali chyby vo vodorovnosti betonáže. Pomôžu malé drevné kliny. Vzniknuté škáry nebudú viditeľné (keďže budú pod zemou) a vyplní ich betón, takže stena sokla sa neoslabí. V sokli musia byť uložené prútové vodorovné výstuže.
* článok pokračuje pod formulárom *
Predpokladáme, že všetky ležaté vedenia ste obsypali dostatočne hrubou vrstvou piesku (aspoň 15 cm) či veľmi jemného štrku. Určite ste z nich vyrobili aj vývody ponad úroveň budúceho podkladného betónu. Je potrebné dobre ich uzavrieť, jednak pre kondenzát, ktorý v plynovom potrubí nemá čo robiť, ale aj z dôvodu, aby sa v nich neuhniezdil hmyz či hlodavce.
Po zabetónovaní sokla prichádza na rad vnútro. Svojpomocní stavebníci ho spravidla zasýpajú zeminou zo základov. Nič proti tomu, ale ak má byť dom suchý, lepšie je do stredu navoziť štrk, cez ktorý voda ľahko pretečie nadol a vďaka medzerám medzi kameňmi aj trocha tepelne izoluje.
Dôležité upozornenie: rozhodne sa vyhnite okrúhlemu riečnemu štrku, pretože ho nemožno dobre zhutniť! Makadam 16/32 (kamenná drvina) sa pri zhutňovaní „zahryzne hranami“ do seba, takže sa po tzv. „žabovaní“ nebude ďalej hýbať.
Smerom navrch frakciu zjemníme až na 0/4. Vnútro hutníme na 3-krát. Poslednú vrstvu možno urovnať presne. Určite budete potrebovať aj nivelačný prístroj, ktorý si môžete požičať v požičovni náradia. Pri betónovaní budete podľa tohto podkladu merať vodorovnosť betónovej dosky (podkladného betónu), takže si na tom dajte záležať.
Na rovnú a tvrdú vrstvu jemného štrku uložíme výstuž z kari sietí s priemerom 10 – 12 mm (pozrite sa radšej do projektu). Pozor, nemá ležať na makadame, lebo by neplnila svoju úlohu z hľadiska statiky a mohla by predčasne skorodovať. Ideálne je uložiť ju na 5 cm vysoké dištančné podložky alebo na kúsky betónu.
Betónovanie základovej dosky pasívneho domu
Pred betónovaním dôkladne premeriame podklad pomocou laserového nivelačného prístroja a nájdeme najvyšší bod. Tu bude vodorovná doska najtenšia, takže musí mať hrúbku stanovenú v projekte. Inde bude ešte hrubšia. Tu si položíme ukazovateľ, podľa ktorého sa budeme orientovať. Môžeme si zhotoviť aj iné výškové ukazovatele, terče, podľa ktorých sa budeme orientovať pri betónovaní.
Rátajte s tým, že bez vibračnej dosky na uhládzanie betónu sa nezaobídete. Na vybetónovanie tzv. podkladného betónu stačí betón C16/20, ale pokiaľ máte dosť peňazí, holcimáckou (CRH) 30-kou nemôžete nič pokaziť. Takto sa rozhodol aj majiteľ nášho pasívneho domu, ktorý ho chce mať v najvyššej kvalite. S betónom bol veľmi spokojný.
Betónovanie pasívneho domu, ktorý vám predstavujeme, prebehlo pri miernych jesenných teplotách. Napriek tomu majiteľ dosku polieval asi týždeň a nechal ju zrieť asi dva mesiace. Ešte pred zimou ju nechal vybrúsiť.
Ak nie ste profesionál a neživíte sa zhotovovaním základov, málokedy sa vám svojpomocne či s kamarátmi podarí vybetónovať dosku na sto percent (najmä, keď ju robíte len raz za život). Je totiž veľmi dôležité, aby povrch bol nielen rovný, ale aj hladký, aby z neho nevyčnievali kamienky. Pretože každá takáto nerovnosť zvyšuje riziko poškodenia hydroizolácie.
Ak rozmýšľate použiť namiesto brúsenia samonivelizačnú hmotu, vedzte, že neušetríte peniaze a výsledok nemusí byť vyhovujúci.
Po vybrúsení pomocou kotúčovej brúsky nasledoval asfaltový náter v dvoch vrstvách a následne po vysušení sa robila hydroizolácia, ktorá na vybrúsený povrch dobre priľnula bez vytvorenia bublín, a tak sa nezvyšuje riziko, že pod ňu vnikne voda. Je z asfaltovaných pásov a obsahuje aj vrstvu proti prenikaniu radónu. Vždy by ste ju mali použiť, ak staviate dom čiastočne zapustený do svahu alebo suterén. Lepená je prilepená za tepla pomocou plameňa. Tým je doska ukončená.