Vínu sa darí aj v pivniciach vymurovaných z opuky alebo žilového kameňa. V tom druhom prípade je to chladnička, ktorá nepotrebuje klimatizáciu. Čierna pleseň usadená na tehlovom murive patrí k vínu. Biela mu však škodí.
Drevené police sú vhodné do suchého prostredia, teda nie do klasickej pivnice. Sem patria úložné police na víno vymurované z keramiky, ktorá vlhkosť prirodzene vstrebáva a zase ju aj uvoľňuje.
K dobrým podmienkam v pivnici bez pivničných okienok patria dva vetráky – jeden vpredu, druhý vzadu. Ďalší otvor pri podlahe s núteným odvetrávaním by sa mal počas kvasenia vína starať o odťah ťažkého kysličníka uhoľnatého.
Aktívne pivnice, ktoré simulujú podmienky pasívnej klasickej vínnej pivnice pomocou špeciálne konštruovanej klimatizácie, musia byť vhodne odizolované a schválené technikom (PUR dosky odolné proti plesniam a hubám, parozábrana). Potom im možno nájsť miesto v ktorejkoľvek časti domu. Príjemnou stránkou takejto konštrukcie je pohodlie. Možno v nich udržať, regulovať a monitorovať stálu teplotu a vlhkosť vhodnú na archiváciu vín. Aktívne vínne pivnice sú riešením aj pre príliš vlhké pivnice, ktoré sa majú zmeniť na vínne, ale otázka izolácií sa posudzuje zvlášť pre každú situáciu.
Fľaše s vínom vydržia aj v miestnostiach na prízemí, ak sa v nich zabezpečí klimatizácia, ktorá udrží aj v lete teplotu 15 °C.
Voľakedy sa nechávalo víno v demižónoch ležať aj dva-tri roky. Až potom sa fľaškovalo. Teraz sa mok vyčerí, vyfiltruje a víno je do pol až roka vo fľašiach.
* článok pokračuje pod formulárom *
Sud nemôže byť ‚rozťahaný‘, mal by byť stále plný lebo víno začne oxidovať.
V antikorových nádobách na víno funguje dusík ako antioxidant. Podobne ako v reštauráciách, kde sa čapuje pivo alebo víno. Dusík, ťažší ako kyslík, klesne na hladinu vínneho moku, ktorý v nádobe ostáva, a pritom ho konzervuje, čím zabraňuje oxidácii. Nádoby na víno s antikorovými ventilmi ochraňujú sviežosť uskladňovaných vín bez neželaných príchutí a vôní.
Dozrievanie vína v barikových sudoch nenahradia iné metódy, pretože výsledný efekt zaručí len kvalitné drevo. Každý barikový sud a každé jedno barikované víno je originál. Na biele víno sa používajú aj barikové sudy z agátového dreva, ktoré neobsahuje adstringentné taníny. Víno v nich získa peknú žltkasto-zelenkavú farbu.
Je zaujímavé, že výnimočne sa aj zlomené víno obráti na dobré.
Na podlahu možno aj v súčasnosti použiť utlačenú hlinu, vysypať ju štrkom, ale v prípade, že sa s vínom pracuje, najvhodnejším povrchom bude dlažba.
Podmienky dobrého vzťahu pivnice a vína
Pivnica na víno musí byť tmavá s vlhkým prostredím, dobre vetrateľná a so správnou teplotou. Víno si uchová svoj buket len v prípade, že sa mu postaráme o teplotu 15 °C bez výkyvov a vlhkosť v rozpätí 50 až 80 %. Biele víno si žiada o niečo nižšie teploty – od 8 do 10 °C, kým červenému je najlepšie pri 12 až 14 °C. Kolísanie teploty a nízka vlhkosť vzduchu neprajú kvalite vzácneho moku. Cez vysychajúce korkové zátky by mohol do fliaš preniknúť vzduch z pivnice. Pozor na zápach, ktorý by mohol nepriaznivo ovplyvniť chuť vína. Neskladujte tu ovocie, zeleninu a už vôbec nie chemikálie alebo palivá. Pivnici zabezpečte správne prevetrávanie – buď núteným obehom, alebo pomocou ventilátora. Tma spomaľuje proces starnutia. Keď si chceme posvietiť na víno, tak so slabšími žiarovkami. Fľaše uložené v stojanoch naležato treba nechať na pokoji a zbytočne ich neobracať. Ležatá poloha fliaš udržuje korkové zátky stále navlhčené, a tak zabraňuje vnikaniu vzduchu. Len fľaše, ktoré majú plastové uzávery možno na poličkách postaviť.